Okrem rôznych zvieratiek, chrobáčikov či chutnej zeleniny a ovocia, môžeme na záhrade natrafiť aj na záhradného škriatka. Záhradný škriatok sa stará o to, aby zelenina a ovocie vždy pekne dozreli. Pekne ich polieva, leští a dokonca im aj spieva. Práve preto aby bola chutná mrkvička pekne oranžová, kapusta pekne zelená a chrumkavá, rajčinky pekne červené a jabĺčka šťavnaté. Taktiež dbá o to aby sa kvetinky na záhradke mali dobre, pekne kvitli, a preto ich poctivo polieva.
„Ták kvetinky sú poliate, rajčinky už nie sú, už sa všetky pooberali..hmm..a jabĺčka ešte zrejú..“ zapisoval si škriatok do svojho listového diáriku. Všetko muselo ísť ako hodinky. Strážko bol maličký ako taký vtáčik. Klobúčik však nemal záhradný škriatok hocijaký, ale z hríbika, z muchotrávky, ktorá sa však papať nesmie. Bielu bradu ako sneh mal dlhúú až po zem a oblečenie mal zo šupky jabĺčka.
Keď slniečko zapadlo, záhradný škriatok si išiel pospinkať do svojho domčeku pod stromom. Zložil si klobúčik a nahlas vyfukoval. A na ďalšie ráno bol opäť pripravený sa postarať o jeho cennú záhradku. Strážko vyskočil na nôžky, ponaťahoval sa zo strany na stranu, umyl si tvár i zúbky a vyčesal si dlhokánsku bradu. Odhryzol si z hrozienka a vydal sa do práce. Vystúpil zo svojho domčeka pod stromčekom a nahlas privítal všetkých na záhradke: „Dobré ránko!“ zvolal spevavo. Vtáčiky mu štebotom odpovedali naspäť.
Strážko si vytiahol svoj diarík, handričku na leštenie a krhličku. A šup ho do práce. Vykračoval si veselo po trávičke a vítal sa s každým chrobáčikom. Dnes sa vybral k jabloni. Musel dať pozor, aby sa všetky jabĺčka na záhrade mali na stromčeku dobre a dozreli vtedy, keď je ten správny čas. Cupital si z konárika na konárik, vypiskoval si popod svoju dlhú bradu a všetko poctivo kontroloval.
Ako si tak škriatok veselo pospevoval a popritom leštil červené jabĺčko, vykukol na neho malý červík, ktorý sa tam schovával a jabĺčko zvnútra papal. „Ojojoooj! Čo ty tu? Toto jablko ešte zrelé nie je! A prečo si nakusol aj ostatné jabĺčka?!“ zvolal na neho smutne malý škriatok Strážko.
Škriatok videl ako neposedný červík nahrýzol aj ostatné jabĺčka. A to sa predsa nerobí. Strážko sa posadil pred jablko a červíkovi vysvetlil, že na niektoré jabĺčka môžu ísť červíky, ale ostatné musia červíky nechať ľudom, ktorý tu stromček, jabloň, zasadili. Musia sa predsa vedieť podeliť. A aj koník, ktorý žije vzadu v stajni si rád pochutí na niektorých jabĺčkach.
Červíkovi sa to však nepáčilo. Chcel všetky jabĺčka len pre seba. A byť lakomý sa predsa nevypláca. „Prečo by som mal všetky jabĺčka nechať pre ľudí?“ zamračil sa červík a opäť sa zaryl do jabĺčka.
A ako tento príbeh skončil? Podarilo sa škriatkovi Strážkovi presvedčiť červíka aby sa o jabĺčka podelil? To sa dozvieme v ďalšej časti.
