Miško bol chlapec z dediny. Celé dni behal po lúkach, vozil sa na traktore, kŕmil zvieratá, ktorých mali doma veľmi veľa, opravoval si motorku, kúpal sa v jazere, alebo sa celé dni s kamarátmi hrával na Indiánov. Nemohol sa dočkať letných prázdnin, počas ktorých sa nebude musieť učiť a bude mať veľa času vymýšľať ďalšie lotroviny, z ktorých jeho rodičom vstávajú vlasy dupkom. Všetko ale zmenila starkina choroba.
Starká bývala v meste a na konci júna si zlomila nohu. Celé dni bola zavretá v byte a nemohla si chodiť ani nakúpiť. Rodičia sa preto rozhodli, že pošlú Miška do mesta, aby robil babke spoločnosť a pomáhal jej. Darmo sa Miško jedoval, nič nepomáhalo, rodičia už boli rozhodnutí, a tak ho deň po vysvedčení zaviezli k babke.
Miško bol znechutený. Mesto bolo strašné. Všade samé bytovky, betón, nikde žiadne stromy a zvieratá. Ľudia sa stále niekam ponáhľali, autá trúbili a bolo tam tak strašne teplo. Babka sa však potešila a hneď Miškovi predstavila Filipa z vedľajšieho vchodu. Dúfala, že sa chlapci skamarátia a Filip Miškovi aspoň troška prázdniny spríjemní.
Miško u babky nemal veľa roboty. Ráno zabehol do obchodu, pripravil raňajky, popolieval kvety na balkóne, počkal poštárku, zbehol babke do knižnice a potom už mal skoro celý deň voľno. Filip ho často brával do mesta, no Miškovi sa nikdy nič neľúbilo. Po meste nejazdili žiadne traktory, len ľudia na elektrických kolobežkách. Nikde nepredávali halušky, len kebab. Ľudia mu neodzdravili, keď ich pozdravil. Kúpaliská boli preplnené a nedalo sa v nich poriadne plávať. Všetko bolo hrozné a zdalo sa, že to budú najhoršie prázdniny. Miško bol znechutený a rozhodol sa opustiť Filipa a jeho kamarátov, ktorí sa zabávali tak, že hádzali kamene do holubov na námestí.
Radšej bude zavretý v dvojizbovom byte a pozerať na telku, ako toto tu. Nešiel výťahom, ale švihom vybehol na šieste poschodie, aby mal aspoň aký taký pohyb a pomaly otvoril dvere bytu. Ak babka spí, nechcel ju zobudiť. Babka však bola hore a tu počul ako hovorí susede: „Joj, ten môj Miško, aký je tu len nešťastný. Obetoval kvôli mne celé prázdniny, ktoré som mu pokazila. Viem, že je tu nešťastný. Stále len šomre a mňa už nebaví počúvať jeho ponosy. Radšej nech sa vráti domov a ja to tu vydržím aj sama.“
Miško sa preľakol a spomenul si, čo im hovorila učiteľka. Netreba myslieť len sám na seba, treba myslieť aj na druhých. A tak Miško, hoci sa mu v meste nepáčilo, začal predstierať, že je tam fajn. A to len kvôli babke, aby ho neposlala preč a netrápila sa sama. Keď sa vráti do školy, porozpráva o tom pani učiteľke, určite bude rada. Veď aj on nakoniec rád svojej babke pomohol.
