Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
„Vyvešti mi cigánočka, akú budúcnosť bude mať môj syn?“ Cigánka pozorne sledovala kráľovu dlaň, mlčala. Až po chvíli pomaly vyriekla: „Narodí sa ti syn. Zdravý a silný.“ „A ďalej?“ „Zaľúbi sa do dievčiny a ak mu jeho lásku neschváliš, čaká nešťastie teba i celý tvoj ľud. Vidím horiaci zámok.“ Kráľ sa preľakol.
„Do koho sa zamiluje môj syn, že mi to takéto nešťastie prinesie?“ „Do jednej z mojich dcér.“ Kráľ sa strašne rozzúril. Jeho syn! Jeho syn sa nikdy nesmie zaľúbiť do obyčajnej dcéry cigánky. A hlavne nie preto, lebo by to prinieslo skazu jeho kráľovstvu. Nahnevaný kráľ dal vyhnať všetkých cigánov zo svojej zeme. Veril v to, že keď jeho syn nikdy nestretne žiadnu z cigánkiných dcér, nikdy sa do žiadnej z nich nezaľúbi. No mýlil sa.
Princ sa narodil a vyrástol a niekto mu povedal o veštbe, ktorú počul jeho otec, a o tom, že z ich zeme vyhnal všetkých cigánov. Princ sadol na koňa a išiel ich hľadať. Našiel ich a zostal v ich tábore celý rok. Pritom samozrejme stalo sa tak, ako povedala cigánka. Princ sa zaľúbil do jednej z dcér a rozhodol sa priviesť ju ukázať otcovi. Veril, že otec mu odpustí a jeho cigánsku ženu príjme. Nestalo sa tak.
Nahnevaný kráľ prevrátil svietnik so sviečkami a po celom zámku sa začal šíriť oheň. Zámok vyhorel, kráľ zomrel. Princ so svojou ženou sa vrátili do tábora a putovali celé desaťročia po krajine. A už nikdy nikto nepodcenil silu cigánskych veštieb.
