Za deviatimi dedinami a deviatimi lesmi sa nachádza jedno zvláštne pole. Rastú tam krásne žlté kvety, ktoré sa dokážu otáčať za slnkom. Je to pole slnečníc. Tieto kvety sú však zvláštne aj tým, že vedia rozprávať. Sú múdre a vždy vedia dobre poradiť.
Na tomto poli žije niekoľko malých zvieratiek. Napríklad myšky, chrobáky a rôzne hraboše. Majú svoje malé komôrky v zemi a majú svoje chodbičky, ktorými chodia. Slnečnice im poskytujú tieň, a tak si malé zvieratká môžu oddýchnuť od slnečných lúčov.
Raz takto po poli pobehovala myška so svojim myšiakom. Behali sem a tam medzi slnečnicami, schovávali sa v komôrkach a opäť vyskakovali von, užívali si krásny slnečný deň, až kým pri jednom rýchlom skoku myšiak zle dopadol a poranil si zadnú labku. Teraz tam chudák ležal a nemohol sa na ňu postaviť.
Myška k nemu okamžite pribehla a snažila sa mu pomôcť. Podoprela ho a spolu utekali domov do svojej nory, kde ho poriadne ošetrila a dala mu niečo na bolesť. Takáto zlomená labka sa však rýchlo nezahojí. Takže niekoľko týždňov musela myška robiť všetku prácu a ešte sa starať o svojho malého myšiaka.
Keď kráčala medzi slnečnicami po malej vyšliapanej cestičke a niesla nejaké jedlo, celá unavená a smutná, začala sa sťažovať: „Ja už nevládzem. Je to ťažké robiť všetko, a k tomu pomáhať myšiakovi a starať sa o neho.“ Na to si unavene sadla na hrudu hliny a len tak pre seba si vzdychla.
V tej chvíli sa k nej naklonila slnečnica a povedala: „Moja milá myška, buď odvážna a silná. Myšiak sa čoskoro uzdraví a bude ti opäť pomáhať. Medzitým si vezmi príklad z nás slnečníc. Keď svieti slnko, sme otvorené a otáčame sa za ním. Ale čo robíme, keď je škaredo alebo prší?““Ste sklonené,“ odpovedala myška. „Áno, to sme,“ pokračovala slnečnica. „Ale málokto vie, že silnejšie slnečnice podopierajú tie slabšie, kým slnko opäť nevyjde. Myška, teraz je ten čas, keď ty podopieraš myšiaka. Nie je to ľahké, ja viem. Ale príde čas, keď on bude podopierať teba.“
Myška sa usmiala a odhodlaná všetko zvládnuť sa vrátila k svojmu myšiakovi. O niekoľko týždňov slnečnice opäť videli myšku a myšiaka pod sebou ako pobehujú a veselo si poskakujú. Vďaka slnečnici myška nikdy nezabudla, aké dôležité je niekomu pomáhať a podopierať ho.
