Za hlbokým lesom sa rozprestiera krásna lúka. Je tam plno farebných a voňavých kvetov. Tiež tam je niekoľko stromov a drobných kríkov. Okolo tých stromov a kríkov poletujú malé vtáčiky. Bývajú v ich korunách. Dnes je veľký deň. U vtáčikov je vyhlásená spevácka súťaž. Všetci poctivo trénovali a vyberali tie najkrajšie pesničky. A teraz ich mali zaspievať pred porotou. V nej zasadli tri najmúdrejšie sovy. Prileteli z lesa, aby si vypočuli vtáčiky speváčiky.
Ako prvý začal spievať Čimča. Vtáčik s farebným chocholčekom. Postavil sa vzpriamene pred porotu na vetvičku a spustil: „Ja som najlepší speváčik, ja som krásny vtáčik. Keď ma spievať počujete, údivom sa posadíte.“ Sovy celý čas starostlivo počúvali a všetko si zapisovali.
Ďalší na rad prišiel Krasoňko. Vtáčik tak krásny, že bola radosť naň pozerať. Sovy nastražili uši a Krasoňko začal: „Som to ale krásny vtáčik, som aj rodený speváčik. V zrkadle sa každý deň obzerám, a k mojej kráse každý vzhliada.“ Sovy pokyvovali hlavou a počúvali, ako pekne tá melódia znie. Usilovne premýšľali, ako budú týchto spevákov hodnotiť.
Ako posledný vystupoval Drobko. Malý farebný vtáčik. Postavil sa nesmelo pred porotu. Nadýchol sa, zavrel oči a spustil: „Keď je niekto smutný, nech ten alebo ten, melódiou rozveselím jeho deň. Nie som veľký ani krásny, ale chcem spevom robiť radosť, v tom som jasný. Každý kto má hudbu rád, vie sa tešiť aj sa smiať. Tak vytvor úsmev ostatným a zaspievaj a na pekné chvíle spomínaj.“ Keď Drobko skončil, nesmelo sa uklonil a odcupital medzi ostatných.
Sovy si začali medzi sebou šuškať. Dlho preberali a debatovali o tom, kto bol najlepší. Nakoniec sa jedna sova postavila a povedala: „Tí traja speváci nech idú pred nás.“ Tri vtáčiky pricupitali pred sovu a nervózne na ňu pozerali. Sova sa na nich pozrela a pokračovala: „Milí speváčikovia máme víťaza.“ Všetci ostatní začali medzi sebou šepkať a šramotiť. Každý si tipoval niekoho iného.
Až sova zdvihla hlas a povedala: „Víťazom sa stáva vtáčik Drobko.“ Tak to bolo prekvapenie. Nikto Drobka nehádal. Bol to taký malý skromný vtáčik. Čimča i Krasoňko boli krásni, urastení a spievali veľmi pekne.
Sova to chcela ešte vysvetliť: „Keď spieval Čimča a Krasoňko, spievali nádherne. O tom niet pochýb. Ale záleží aj na tom, o čom spievali. Obaja len o tom ako sú krásni a najlepší. Spievali len o sebe. Ale Drobko spieval o tom, ako urobiť radosť druhým. Preto prvé miesto udeľujeme Drobkovi.“ Všetci začali tlieskať a súhlasne pokyvovať. Boli radi, že sovy tak múdro rozhodli a Drobko bol šťastný. Bol vďačný za to, že sovy nevideli len krásu ostatných spevákov, ale tiež pozorne počúvali.
