Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve nebolo žiadnych iných ovocných stromov, iba jedna jabloň, ktorá rástla na nádvorí hradu. Vždy na jeseň zarodila krásne červené jabĺčka, ktoré boli zázračné. Dokázali totiž uzdraviť každú chorobu.
Ľudia v kráľovstve boli šťastní, že mali dobrého kráľa. Ten vždy na jeseň spravodlivo rozdelil jablká tým, ktorí ich najviac potrebovali. Keď potom chorý človek zjedol jabĺčko, uzdravil sa. Jabloň však mala jabĺčka len raz do roka, a preto všetci netrpezlivo čakali, kedy bude jeseň. Všetci pozorne sledovali, ako jablká zrejú a začínajú sa červenať. V jeden deň už kráľ konečne určil dátum oberačky a urobil si zoznam tých, ktorým jabĺčka rozdá. Všetci sa tešili.
Keď sa však ráno zobudili, zostali prekvapení. A nielen prekvapení, ale aj smutní a nahnevaní. Na jabloni už nebolo ani jedného jablka. Jabloň bola úplne holá, ostali tam len listy. Ľudia začali nadávať, zobrali vidly a žiadali od kráľa, aby im jablká vrátil. Obvinili ho, že jablká ukradol. Kráľ sa bránil, no nikto mu neveril. Ľudia kráľa aj s rodinou zavreli do väzenia a určili si za neho nástupcu. Jablká však nenašli.
Jedného dňa sa nový kráľ vybral do susedného kráľovstva na trh. Prechádzal sa po uliciach a obzeral si ponúkaný tovar. A zrazu uvidel červené jabĺčka a pri nich veľkú radu. Nový kráľ požiadal svojho sluhu, ktorý mal akurát silnú nádchu, aby si jedno jabĺčko kúpil. Keď ho kúpil, tak ho aj zjedol. A hľa! Sluha okamžite prestal sopliť. Nový kráľ sa potešil. Jablká už síce späť nezískal a ľudia si museli počkať rok na ďalšie, no aspoň všetci zistili, že jablká neukradol starý kráľ.
Toho ľudia vypustili z väzenia a ospravedlnili sa mu, že mu neverili. Vrátil sa na kráľovský trón a zistil, kto jablká ukradol a predával v susednom kráľovstve. Ďalšie roky už kráľ sám strážil po nociach jabloň tak, aby nikto neukradol jablká, ktoré majú liečiť jeho ľudí. A hlavne aby ich nikto nepredával. Lebo lieky, ktoré uzdravujú, majú byť pre všetkých zadarmo.
