Jesienka bola víla, ktorá žila na lúke pri hore. Mala rada všetky ročné obdobia, ale najradšej to, ktoré mala vo svojom mene. Veď na jeseň je tak krásne.
Zo stromov padajú pestrofarebné listy, ktorými si Jesienka zdobila vlasy a šaty. Takto vyzdobená tancovala so svojimi priateľkami vílami. Raz ich uvidel tancovať dedinský mládenec Juraj. Víly ho prilákali na lúku svojím spevom a tancom. Podľa príkazov kráľovnej víl ho mali utancovať na smrť. Juraj bol silný mládenec, ale tancovať celú noc nevládal.
Keď klesol vyčerpaný na zem, Jesienka sa nad ním sklonila a vdýchla do neho svoju silu. „Utekaj Jurko, rýchlo bež!“ Jurko ju poslúchol a z moci víl sa dostal. Videla to však kráľovná víl, ktorá bola nahnevaná, že víla Jesienka zachránila človeka. Potrestala Jesienku, začarovala ju na fialové kvietky.
Celá lúka bola pokrytá jemnými kvietkami. O polnoci sa však Jesienka mohla vrátiť do svojej pôvodnej podoby, takto tancovala so svojimi priateľkami až do svitania. Takto to trvalo niekoľko mesiacov. Prišla zima, mráz spálil všetky kvety aj Jesienku. Sneh zasypal lúku aj les. Víly darmo čakali na Jesienku. Prešla zima, jar aj leto. Nastala opäť jeseň. Lúka sa znovu pokryla fialovými kvietkami, jesienkami. A veru aj Jesienka sa znovu vrátila.
Znova tancovala so svojimi priateľkami vílami od polnoci až do svitania. Takto to pokračuje znovu a znovu. Na jeseň sa na lúke objavia vždy jesienky a Jesienka znovu ožije. Možno ste aj vy na jeseň videli lúku plnú fialových kvietkov. Keby ste tam vydržali do polnoci, možno by ste aj vy videli tancovať víly s Jesienkou, ale ak ich aj uvidíte, nikdy s nimi netancujte, aby vás neutancovali ako Jurka.
