Jedného dňa v lese zbieral Alibaba drevo, keď začul dupot koní. Rýchle sa schoval na strome a pozeral dolu. „Sezam, otvor sa!“ povedal akýsi muž skale, skala sa otvorila a muži vošli dnu.
Alibaba počkal, kým skupinka mužov vyšla a prihovoril sa skale tentokrát on. „Sezam, otvor sa!“ povedal, a ako zázrak sa skala otvorila. Alibaba vošiel do jaskyne a našiel tam veľký poklad. „Úkryt zbojníkov!“ vykríkol. Zobral si pár zlatých a vrátil sa rýchlo domov k žene, aby jej vyrozprával o svojom objave.
„Je tam úžasné bohatstvo, žena moja, ako som povedal.“ ubezpečoval ženu. „To nám na nejaký čas zabezpečí lepší život, ale nezbadajú, že si tam bol?“ povedala žena. „Neboj sa, žena moja, vrátim sa tam, keď už nebudeme mať nič a vezmem si tak málo, že si to ani nevšimnú. Nie je na tom nič zlé, okradnúť zbojníkov.“ odvetil Alibaba. Krátko na to prišiel Alibabov brat, bohatý obchodník, ktorý si všimol zlatých mincí na stole. Začal sa vypytovať Alibabi, odkiaľ ich má, a tak mu brat vyrozprával o jeho objave. No chamtivý brat sa chcel presvedčiť na vlastné oči, a preto sa vydal ku skale.
„Oh! Aké bohatstvo!“zvolal brat, keď vošieldo skaly. No keď sa chcel výjsť von, tak zabudol zázračné slová. „Jačmeň, otvor sa! Oh, nie! To nie je ono. Žito, otvor sa! Pohánka, ovos, kukurica, proso…“ žiaľ, nič nezabralo. Napokon zúfalý kupec zaspal uprostred pokladu. Keď sa brat nevracal, tak sa Alibaba vybral za bratom do jaskyne. Zhrozil sa, keď zbadal brata spať v poklade a chcel ho zobrať von, no vtedy začul vonku hlasy. Ledva sa stačil ukryť v rohu a uvidel, ako zbojníci zabili jeho brata, naštvaný, že našli votrelca. Alibaba ušiel ukrývajúc sa pred zbojníkmi, no jeden zbadal jeho tieň a upozornil ostatných. „Sledujte ho!“ zvoval rozzúrený vodca zbojníkov. „Obste ho, uškrťte ho, tozštvrťte ho! Nechcem tu nijakých votrelcov!“
Jeden zbojník nasledoval Alibabu až domov, ale nechytil ho, no jeho dom označil krížikom, aby ho spoznal. Fatima zbadala toho darebáka a upozornila Alibabu. „Počkajme a uvidíme. Ak zostaneme doma, nič sa nám nemôže stať.“ odvetil Alibaba. Večer sa pred jeho domom objavil vodca zbojníkov a požiadal ho o nocľah. Alibaba súhlasil. „Mám so sebou náklad obilia,“dodal zbojník. „Nebolo by vám proti mysli, keby som svoj povoz schoval vo vašom dvore?“ „Samozrejme, źe nie.“odvetil Alibaba. Zatiaľ čo zbojníka v dome vítali, Fatima aj jeden sluha pootvárali nádoby na voze a do každej naliali horúci olej. Z každej sa ozval výkrik zbojníka, ktorý čakalna noc, aby zabil domácich. „Tridsaťdeväť! Božemôj, tridsaťdeväť zbojníkov u nás a všetkých sme obarili!“vykríkla napokon žena. Ešte ostával posledný, vodca, ktorý sedel vedľa Alibabu. Žena sa rozhodla, že hosťovi zatancuje. Očarený krásou tanečnice vodca zabusol, načo prišiel do domu, aa ani si nevšimol, že žena tancuje s tamburínou a nožom. Pich! Nôž sa zabodol zbojníkovi do srdca a ten nemal ani čas brániť sa! Alibaba aj hudobník boli očarený Fatiminou šikovnosťou. „Štyridsať zbojníkov dnes prišlo u nás o život“ povedala.
