Bol raz jeden čarovný škriatok. Volali ho Mrázik, pretože mal čarovnú schopnosť. Dokázal všetko, na čo siahol, premeniť na ľad. Na Štedrý deň uvidel dve deti kráčať cez les. Boli to Zuzka a Ivanka.
Niesli si so sebou batôžtek a v ňom mali nádobku s mliekom. Boli pre čerstvé mlieko v horárni. Zuzka a Ivanka boli veľmi neposedné dievčatá. Neustále poskakovali, vrážali do seba, predbiehali sa, vyskakovali, tancovali. Aj teraz súťažili o to, ktorá z nich skočí ďalej. Hop šup! Zuzka vyskočila a Ivanka samozrejme nechcela zostať pozadu. Zabudla však, že má v batôžku nádobku s mliekom.
Mlieko sa vylialo po batôžku! Obe sa zľakli a začali plakať! Čože im len povie doma mama! Ej, tá sa nahnevá! Nebudú žiadne darčeky a pôjdu spať hladné, či už sú Vianoce, alebo nie. Keď prešiel prvotný šok, že mlieko skončilo rozliate v batôžku, začali sa dievčatá navzájom obviňovať. Ty za to môžeš! Ty si sa chcela pretekať! Ty si niesla mlieko! Ty si zabudla!
Čarovný škriatok Mrázik sa na to nemohol pozerať! Rozhodol sa dvom malým nezbedniciam pomôcť. Rozliate mlieko zmrazil a také zmrazené ho doniesli domov. Mama najskôr nechápala, no dievčatá jej všetko vysvetlili. Čarovného škriatka Mrázika ale samozrejme nespomenuli. To bolo ich tajomstvo. Jednoducho bola veľká zima!
Mama nechápala, ale čo mala robiť. Ľadové mlieko dala na ohník a potom z neho urobila tvaroh. A z tvarohu urobila buchty a tie dievčatá odniesli Mrázikovi. Lebo im zachránil Vianoce.
