Boli raz traja bratia, a tí sa vybrali do lesa. Vonku už sa malo schyľovať k mrazu, no nič sa nedialo. Deti nedočkavo čakali na prvý sneh, zvieratká sa chceli uchýliť k zimnému spánku, no ako to mali urobiť, keď vonku po zime ani stopy? A a tak sa rozhodli, že niekto musí nájsť Snehovú pani a zistiť, prečo sa tento rok oneskorila. A keďže títo bratia boli nebojácny a milovali dobrodružstvá, tak to boli práve oni, ktorí sa vybrali na cestu.
Prechádzali práve popri rybníku, kde stála vysoká vŕba. Na tej vŕbe sedela sova, ktorej veľké oči zahliadol jeden z bratov a hneď sa začal sovy vypytovať na cestu: „Drahá sova, nevieš nám poradiť, ako sa dostať ku Snehovej pani?“ Sova im poradila, aby pokračovali cez tri kopce a tri doliny, až kým neuvidia zámok z ľadu. Tam sídli. Chlapci sa poďakovali a pokračovali v ich ceste, až kým nezačali pociťovať hlad. Vtedy ako na zavolanie stretli medveďa, ktorý v ruke niesol džbán plný medu.
„Medveď, ideme za Snehovou pani, no od hladu už nevládzeme. Nepodelil by si sa s nami aspoň o trocha tvojho medu?“ prehovoril prostredný brat odvážne. „Keď vravíte, že za Snehovou pani idete, tak vám ho aj celý dám. Dal by som čokoľvek, len aby sme sa mohli s rodinou na zimný spánok uložiť. Ale ako, keď niet zimy?“ utrápene vysvetlil medveď a potom dal džbán s medom mládencom. Tí poďakovali medveďovi a sľúbili, že zimu dovedú za každú cenu.
Mládenci blúdili tri dni, až dorazili na lúku, odkiaľ na vysokom skalisku uvideli zámok z ľadu. Čím viac sa však k nemu približovali, tým jasnejšie mohli vidieť, ako sa cencúle visiace zo strechy pomaly roztápali a rovnako zle to vyzeralo aj s krištáľmi okolo okien. Bratia vstúpili do zámku a na schodoch uvideli sedieť Snehovú pani. Bola schúlená do klbka, prikrytá bielym kožuchom a potichu nariekala.
„Snehová pani, čo sa stalo? Prečo plačete?“ začal sa vypytovať najstarší brat a Snehová pani si ich so slzami v očiach obzrela. „Moja kúzelná palička.“ ukázala na zlomenú paličku pod schodmi. Prostredný si ju chytil do dlane a trocha sa striasol od zimy. „Ako sa to stalo?“ opýtal sa najmladší a čakali s bratmi na jej odpoveď. „Neviem, iba na chvíľu som oči privrela. No keď som sa zobudila, tak bola moja palička zlomená a bez nej som slabá. Je jediný spôsob, ako ju opraviť, no na to potrebujem miazgu z ľadového stromu pri ľadovom jazere. Ja však sama nevládzem, ale ak neopravím paličku, tak sa môj zámok roztopí a už nikdy na zemi nezasneží.“ vyrozprávala im Snehová pani a celá bola v smútku.
„Neboj sa, Snehová pani, mi ti pomôžeme. Zabránime tejto katastrofe.“ zavelil najstarší a spolu sa bratia vybrali k ďalekému ľadovému jazeru. Avšak bratia sa snažili poponáhľať, aby im dovtedy Snehová kráľovná nezomrela, a tak čoskoro boli pri strome so vzácnou miazgou. Keď miazgu našli, tak sa potešili a radostne sa snažili čo najrýchlejšie vrátiť do zámku.
Do zámku dorazili práve včas, pretože ľadové stĺpy sa takmer začali roztápať. Snehová pani už skoro upadala do večného spánku, no vďaka bratom opravila svoju kúzelnú paličku a jej zámok opäť ožil. Ako vďaku bratov štedro odmenila teplými kožuchmi, saňami i jedlom, pretože domov sa už vracali za snehovej chumelice. Všetci boli vďačný, že zima zavítala a dúfali, že vďaka trom bratom sa už nikdy neoneskorí.
