Milé deti, určite si spomínate na dobrého medvedíka Erika, ktorý rád chodil na rybky a rád piekol medové koláčiky. Medvedíky predsa med milujú. Počas svojej cesty na rybky si našiel novú kamošku, veveričku Ryšku, ktorá sa vybrala na ryby s ním. Malá veverička Ryška sa ho nebála ako ostatné zvieratká v lese. Cítila, že je to dobrý medvedík a bolo jej s ním dobre.
Ako tak boli na rybách, ulovili spolu zlatú rybku, ktorá medvedíkovi povedala, že mu splní jedno prianie. A pamätáte si detičky jeho prianie? Medvedík si želal, aby sa ho zvieratká v lese už viac nebáli. A teraz si rozpovieme, či sa jeho prianie
skutočne splnilo.
Medvedík Erik dúfal, že sa jedného dňa jeho želanie splní. Erik a veverička Ryška išli od jazierka rovno k medvedíkovi piecť medový koláčik, tak ako sa na tom spolu dohodli. Medvedík sa tešil, že sa so svojím koláčikom môže konečne s niekým podeliť. Keď už boli u medvedíka v chalúpke v strede hustého lesa, veverička Ryška miešala voňavé cesto a medvedík tam pridával medík. Ako len tá dobrotka vyzerala chutne!
Keď sa koláčik dopiekol v trúbe, medvedík sa rozhodol, že ho ešte ozdobí orieškami, ktoré jeho kamoška Ryška tak veľmi ľúbi. Pridával tam preto všetky oriešky, ktoré doma našiel. Malá Ryška videla, že je medvedík zaneprázdnený, tak rýchlo vybehla cez malé okno pred chalúpku a zakričala na zvieratká v lese: ,,Máme medový koláčik pre všetky zvieratká! Poďte si dať!“ Ryška dúfala, že ju zvieratká počujú a že niekto príde. Zvieratká, ktoré to započuli sa smelo vybrali k chalúpke. ,,Medvedík, je môj kamarát nemusíte sa ho báť, poďte!“ vítala zvieratká malá Ryška. Medvedík Erik o ničom nevedel. Nachystal koláčik na stôl, keď v tom sa do jeho malej drevenej chalúpky nahrnula srnka, ježko, sovička, zajačiky a malé ružové prasiatko spolu s veveričkou Ryškou. Medvedík nechápal čo sa deje, ale všetkých milo pohostil. Všetkým jeho medový koláčik chutil, zalizovali sa od ucha k uchu a celý čas si veselo klebetili.
Vtedy si medvedík uvedomil, že jeho želanie sa splnilo, Konečne sa ho zvieratká neboja a má nových priateľov. Veľmi bol rád, že sa ho už nikto nebojí.
Bol vďačný nie len zlatej rybke, ale aj veveričke Ryške, ktorá v ňom videla to dobré a rozhodla sa stať jeho priateľkou. Síce nevedel, či jeho prianie splnila zlatá rybka, alebo jeho kamoška Ryška, ktorá všetkých zavolala, bol všetkým skutočne vďačný. Bol rád, že sa ho už nik nebojí. Všetci predsa vieme, že netreba súdiť knihu podľa obalu. Každý kto má čisté srdiečko si nájde skutočných priateľov.
