Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Závidel vtákom. Lietali si hore-dole! Aj on po tom túžil. Veľmi by chcel mať krídla a lietať. A ako tak pozeral na vtáky, prišiel na to, že jediné čo mu chýba, aby mohol lietať sú krídla. Dali by sa nejaké vyrobiť? Zvládol by to?
Zrazu ho slnko pohladilo po tvári a on dostal nápad. Vytiahol z ruksaka papier a ceruzku a začal si niečo čmárať. Čo to bolo? Lietajúci stroj, ktorý sa podobal na krídla vtákov. Keď ho nakreslil, hnal sa dole do kláštora a ešte v ten deň začal pracovať na zostrojení lietajúceho stroja z nákresu.
Ostatní mnísi sa mu vysmievali, ťukali si na čelo a ne a neverili mu, že by sa mu niečo také podarilo zostrojiť. No on sa nevzdával. Pracoval na stroji dni i noci a nakoniec sa mu to podarilo. Vybral sa na malý kopček a svoj lietajúci stroj vyskúšal. Fungovalo to! Lietal! Lenže malý kopček… To je nič!
Na druhý deň vybral sa na svoje obľúbené skaliská a práve tam sa rozhodol, že svoj lietajúci stroj vyskúša. Z neba sa však na to všetko pozeral anjel a ten sa nahneval, keď videl, že človek, ktorý nemá nikdy vedieť lietať, sa o to pokúša.
V momente, keď Rudolf skúšal lietajúci stroj, privolal silný vietor. A Rudolf? Ten zmizol vo vzdušnom víre! Niektorí vravia, že sa mu podarilo doletieť na druhú stranu vrchov, no nikdy už o ňom viac nepočuli. Legenda o jeho lietajúcom stroji sa však zachovala dodnes.
…a nevolal sa náhodou Cyprián?