Pani učiteľka dala svojim žiakom na začiatku decembra úlohu. Keďže má advent štyri týždne, chce od nich, aby každý týždeň počas adventu spravili jeden dobrý skutok. Pred Vianocami sa potom žiaci o dobrých skutkoch, ktoré počas adventu urobili, rozprávali. Pani učiteľka vyzvala Miška: „No čo, Miško, čo dobrého si tento mesiac urobil ty?“
„No, pani učiteľka, poviem vám, robiť dobré skutky je celkom nevďačná vec. Viac ma za to vyhrešili ako pochválili,“ mykol plecom Miško a pokračoval: „Prvý týždeň som sa rozhodol poumývať dlážku v celej bytovke. Zobral som si vedro a handru a začal som. Pekne som všetko urobil, vedro a handru som odložil a išiel som domov. O hodinu som počul sanitku. Rútila sa k nášmu domu. Tá naša nešikovná suseda z tretieho poschodia sa šmykla a zlomila si nohu. A koho za to obviňovala? No mňa. Vykrikovala na celý dom, aký som neschopný, že som dobre nepoutieral dlážku a zostalo tam veľa vody.
A druhý týždeň? Videl som oznam, že zbierajú veci pre charitu. Nuž som zobral veľké vrece a nahádzal som tam niektoré veci z domu. Odniesol som ich na miesto zbierky a spokojný som sa vrátil domov. Večer však mama začala hľadať svoj nový kabát a otec zimné topánky. Neviete si predstaviť, ako po mne začali kričať, keď sa dozvedeli, že som ich odniesol do zbierky pre chudobných ľudí. Vôbec nechápali, že treba robiť dobrý skutok.
Tretí týždeň som sa zase rozhodol, že pomôžem spolužiakovi. Ten chudák vôbec nevedel matematiku, tak som ho začal doučovať. Lenže moje doučovania mu nepomohli. Dostal päťku a jeho mama ma už nechce u nich nikdy vidieť.
A včera, posledný adventný týždeň, som videl stáť pred obchodom jedného pána. Vyzeral, že nemá domov a žobre, nuž som mu hodil peniaze. Pán sa však na mňa urazil a začal po mne kričať, že čo si to dovoľujem, že on robí v banke a má vilu s bazénom. Tak pani učiteľka, toľko moje dobré skutky. Som z tohto adventu veľmi sklamaný.“
Pani učiteľka len mlčala, rozmýšľala nad tým, že nabudúce si bude musieť dať väčší pozor na to, akú úlohu deťom zadá.
