V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Avšak je jedna vec, ktoré hnedovlasé dievčatko milovalo najviac a to bolo kreslenie. Maminka jej preto domov vždy nakúpila všelijaké omaľovánky, farebné papiere či farbičky a fixky. Valentínka dúfala, že sa jej raz podarí nakresliť svoju obľúbenú bábiku.
Jedno slnečné ráno sa dievčatko hralo so svojou obľúbenou bábikou Ruby vo svojej ružovej izbičke ako cukrík. Malá Valentínka ju prezliekala, popíjali spolu akože čajík a popritom si dievčatko pospevovalo. ,,Ták a teraz ťa skúsim ešte raz nakresliť!“ povedalo si hnedovlasé dievčatko. Valentínka si upratala svoj malý stolík v izbičke, maminka jej priniesla papier a farbičky, a bábiku si oprela o peračník oproti. Ako tak Valentínka skúšala a skúšala, stále sa jej nejak nedarilo. ,,A čo keby som si ľahla na ten papier, a ty ma obtiahneš s ceruzkou, a potom to spolu dokreslíme!“ ozvalo sa zrazu čosi. Valentínka sa obzerala po svojej izbičky, no videla len svoju skriňu, postieľku či hračky, nechápala odkiaľ ten hlas ide. ,,Haló, kto je tu?“ spýtalo sa jemným hláskom dievčatko. Zrazu sa jej bábika Ruby pohla a zakývala jej. Ona je skutočná!
Valentínka nechápala vlastným očiam, no veľmi sa tešila, že jej obľúbená bábika Ruby je skutočná. Dievčatko poslúchlo teda bábiku, položila ju na svoj papierik, obtiahla ju ceruzkou a ono to skutočne dobre vyzeralo! Dievčatko zistilo, že takto sa jednoduchšie naučí kresliť. Potom bábiku položila na bok a skúsila jej nakresliť vlásky, tvár a šaty a jej Ruby ju zatiaľ veselo podporovala. ,,Ďakujem za nápad! si úžasná kamoška!“ povedala jej Valentínka. Dievčatko dokreslila bábiku a utekalo svoj výtvor ukázať maminke do kuchyne. ,,Aha! Nakreslila som Ruby!“ pochválila sa jej. Maminka bola veľmi prekvapená a zároveň nadšená ako dievčatko svoju bábiku pekne nakreslilo. ,,Wau Valentínka! Super! Len tak ďalej!“ povedala jej a pobozkala svoju dcérku na čielko.
Keď sa Valentínka vrátila do izbičky pokračovať v kreslení ďalších svojich nápadov, jej bábika Ruby stále ležala na stole. Dievčatko sa jej prihovorilo, no bábika nereagovala. Valentínka nechápala čo sa deje, ale kreslila ďalej. Detičky majú veselú pamäť plnú všelijakých nápadov, no Valentínka stále verila, že jej obľúbená bábika raz opäť ožije, a možno sa to stane práve vtedy, keď to malé šikovné dievčatko bude znova potrebovať. Dievčatko sa nielenže zlepšilo v kreslení, dokonca jej výtvory chodili v škôlke na výstavy, a to len preto, že jej jedno ráno, milá bábika dala malú no veľmi cennú.
Nechápala vlastné oči, alebo nerozumela vlastným očiam!