Pred obchodným domom predávali vianočné stromčeky. Bol tam aj jeden malý, škaredý, s ovisnutými konármi. Tento stromček bol smutný, pretože sa bál, že si ho nikto nezoberie, zostane trčať pred obchodným domom a nikdy nezažije Vianoce v plnej sláve, vyzdobený a vyparádený. Tak to veru aj vyzeralo. Ľudia prichádzali a odchádzali, vyberali si pekné a veľké vianočné stromčeky a on zostával stále stáť bez toho, aby si ho niekto všimol.
Až ku koncu dňa prišla k predajni so stromčekmi mladá žena. „Potrebujem malý stromček, žiadnu veľkú opachu, chcem ho dať svojim starým rodičom, aby som im spravila pekné Vianoce. Len nech nie je drahý,“ vysvetľovala predavačovi a obzerala si vyložené stromčeky. Predavač vycítil príležitosť zbaviť sa škaredého malého stromčeka a ponúkol ho žene so zľavou. Joj, ako sa potešila.
A potešil sa aj stromček! Predsa len zažije Vianoce! Žena stromček naložila do auta a odviezla k svojim starým rodičom. Tam ho vyložila. Joj, aký bol stromček len rád, keď sa z neho starkí tešili. Neustále si ho obzerali a plánovali, ako pekne si ho ozdobia. Tak sa aj stalo. Po pár hodinách sa z malého nepekného stromu stal krásny vianočný stromček s guľami, ozdobami, salónkami a blikajúcimi žiarovkami. Jediné, čo sa stromčeku nepáčilo, bol ten starý hlúpy kocúr, ktorý sa okolo neho stále motal a snažil sa ho zvaliť na zem.
Boli to krásne Vianoce, starkí síce nemali veľa peňazí, nedali si drahé darčeky, nemali napečené veľké množstvo koláčov, no zato boli veselí a vážili si to, čo majú. Po večeri sa posadili ku stromčeku a spievali krásne vianočné koledy. Obdivovali, aký majú pekný stromček a tešili sa z neho. Vedeli si vážiť maličkostí.
Stromček bol spokojný, splnil totiž to, na čo bol určený, urobil radosť ľuďom cez Vianoce. A stromčeku zas urobila radosť žena, ktorá ho priviezla, a starkí, ktorí ho tak krásne vyzdobili.
