Kde bolo tam bolo, bola raz jedna chalúpka. V tej drevenej chalúpke na konci dediny žil zvedavý chlapček menom Juraj. Chlapčeka zaujímalo všetko. Najradšej však chodil do lesa, kde mohol skúmať krásy prírody. Vždy keď sa jeho maminka vydala na trh a otec pracovať na pole, dali Jurkovi za úlohu upratať chalupu a nazbierať v blízkom lese bylinky, maliny či černice.
Jurko vedel, že nemá chodiť hlboko do lesa, ale len na začiatok lesa, tak ako mu maminka hovorila. Vždy rodičov ich synček pekne poslúchol a do tmy bol naspäť doma, tak ako sa dohodli.
Zvedavého chlapčeka do lesa vždy sprevádzal jeho verný kamarát, psík Bruno, ktorý sa k nim zatúlal keď bol chlapček ešte veľmi malý. Keď sa skoro ráno Jurkovi rodičia vydali do dediny na trh a na pole, Jurko pekne pozametal celú chalúpku a siahol po pletenom košíku pri peci. Jurko si veselo poskakoval a pospevoval a mieril k blízkemu lesu spolu so svojím psíkom Brunom. Les poznal dobre a presne vedel kam má ísť hľadať bylinky či bobule.
Chlapček mal už svoj košík plný, no rozhodol sa, že ešte preskúma les pred sebou. Ako tak chlapček kráčal medzi vysokými zelenými stromami a listy mu šušťali pod nohami, Jurko si uvedomil, že je už hlboko v lese, túto časť lesa nepoznal. Joj! Mal poslúchnuť maminu a nechodiť hlboko do lesa, hovoril si. „Haf! Haf!“ psík Bruno zrazu začal bojazlivo štekať, asi mal strach, povedal si Jurko. Blonďavý chlapček zrazu zbadal hustý krík plný černíc. Načiahol, aby odtrhol černice, keď v tom sa pred ním zjavila stará babka.
„Ahoj chlapče,“ prihovorila sa mu stará babizňa v otrhaných veciach, „pomôžeš starej babke odniesť drevo do jej chalúpky?“ spýtala sa ho nakoniec. Jurko vedel, že starším ľudom treba pomáhať, i keď mal pocit, že tá babka je zvláštna. Jeho psík Bruno nesmelo na babku zavrčal a vyceril na ňu zuby. Jurko však neváhal, zobral starej babe drevo čo mala na chrbte a nasledoval babku do jej chalúpky, aby jej pomohol. Ako tak kráčal Jurko lesom za starou babou, všimol si, že les je temnejší a temnejší. Keď sa zrazu pred babou a Jurkom zjavila stará drevená chalupa.
Chlapček jej položil drevo pred vchodové dvere a už už sa mal na odchod spolu so psíkom, keď stará baba opäť prehovorila: „Poď dnu chlapče, spravím ti čaj a koláč, za to ako si mi pomohol,“ povedala a hrôzostrašne sa zasmiala. Jurko vedel, že by nemal hovoriť s cudzími a už vôbec nie ísť dnu, no chlapček bol príliš zvedavý, chcel sa pozrieť čo je vnútri. Bruno ťahal Jurka späť, no Jurko plný zvedavosti vošiel dnu a baba za nimi zavrela dvere. Keď si však chlapček odhryzol z orechového koláča, padol do hlbokého spánku. Ježibaba sa zasmiala a začala pripravovať elixír do ktorého hádzala rôzne bylinky či koreniny. Bruno len štekal a štekal snažiac sa chlapčeka zobudiť.
A ako dopadol zvedavý Jurko a jeho verný psík Bruno? Čo spravila zlá ježibaba Jurkovi? To sa milé deti dozvieme v ďalšej časti.
