Milé deti, určite si spomínate na príbeh o zlej kráľovnej, čarodejnice Zelde, ktorá začarovala svoju krásnu dcéru, princeznú Júliu. Zlá čarodejnica ju totiž premenila na holubicu a tým princezná stratila aj svoju moc čarovať.
Princezná Júlia roky čakala kým ju niekto vyslobodí. Keď sa o tom dopočul princ Kristián z neďalekého kráľovstva, rozhodol sa, že krásnu Júliu zachráni.
Princ sadol na koňa a cez hory a lesy uháňal zachrániť krásnu princeznú, ktorá je uväznená niekde v zámku kráľovnej Zeldy. Keď prešiel princ vysoké topole, zjavila sa pred ním rieka a za riekou sa týčil vysoký zámok. Toto musí byť ono, povedal si princ a vybral sa naprieč riekou. Keď prešiel cez rieku, zjavil sa pred ním veľký hnedý medveď a hlasno zahučal. Princ takého veľkého medveďa ešte nevidel, až sa mu zdalo, že je ten medveď začarovaný. Princ Kristián sa však nebál a len tak sa nevzdával. Vytiahol meč a šermoval zo strany na stranu, aby medveďa vystrašil a odohnal. Medveďa porezal na labe, a kým sa medveď spamätal, princ už rýchlo uháňal na koňovi preč. Medveďovi aj ušiel. Keď v tom sa do princa oprel silný studený vietor. ,,Ja sa ťa nebojím! Ani tvojich čarov!“ zakričal princ Kristián smerujúc do zámku. ,,To by si sa ale mal,“ zjavila sa pred princom zrazu veľká hmla z ktorej vyšla čarodejnica Zelda, ktorá ovládala studený vietor. Zelda mala dlhé čierne vlasy a na sebe fialový plášť. Bola hrôzostrašná. Princ sa jej však nebál! Zelda mávla prútikom a princ spadol zo svojho koňa. Rýchlo sa postavil na nohy a opäť vytiahol svoj meč. ,,Kde je? Princezná?“ spýtal sa kráľovnej nahnevane. ,,Tú už nik nenájde,“ zasmiala sa čarodejnica Zelda stojaca vo veľkých drevených dverách zámku. Kristián sa však nevzdával a rozutekal sa dnu do zámku. Zatlačil Zeldu dnu a celou silou ju zavrel v najbližšej komore. Prehľadal každý kút zámku, no princeznú stále nenašiel.
,,Skús hľadať hore, v kráľovninej veži.“ poradila mu slúžka Anna. Princ preto neváhal a rozutekal sa do veže. Keď vošiel dnu do veže, našiel tam klietku a v nej krásnu bielu holubicu. Otvoril klietku, chytil holubicu do náručia a silno ju objal. ,,Už nie si sama, prišiel som ťa zachrániť,“ šepol holubici. V tom sa biela holubica premenila na krásnu, už dospelú princeznú. Jej krásne hnedé vlasy mala až po pás. ,,Ďakujem za záchranu,“ povedala Júlia a pobozkala princa na líce. Princezná získala nie len svoju krásu ale i svoju moc späť. Mávla rukou a svoje otrhané šaty si premenila na krásne ružové šaty posiate kvetmi. Princ sa na Júliu nevedel vynadívať. Joj tá bola krásna!
V tom sa do veže vrútila kráľovná Zelda a už už išla mávnuť prútikom, keď sa Júlia postavila pred ňu a riekla: ,,Už sa ťa nebojím, čári mári..“ povedala princezná a mávla svojimi rukami a premenila svoju zlú matku na havrana. Princezná sa zvítala so všetkými v zámku a premenila zámok na dom plný radosti a veselosti. Záhrady boli opäť plné kvetov v všetci sa radovali. A tak v zámku opäť vládla radosť a láska. Princezná Júlia a princ Kristián mali obrovskú svadbu a všetci v zámku sa tešili, že i princezná je späť. Oslavy trvali noci a dni. A čo sa stalo so zlou kráľovnou Zeldou? Tá žije vysoko vo veži uvedomujúc si koľko zla napáchala.