Vesmír je nekonečný. Ani sa nedá predstaviť aký je veľký. Je tam veľa planét a hviezd, dokonca aj mliečna dráha. Množstvo vesmírnych telies je v neustálom pohybe. Niektoré planéty sa pravidelne otáčajú rovnakým smerom. Dokonca aj naša planéta Zem sa pohybuje. Otáča sa okolo Slnka a okolo svojej osi. Vďaka tomu máme noc, deň a štyri ročné obdobia. Jedného dňa sa však stalo niečo desivé. Zem sa zastavila.
Stalo sa to raz večer. Deň sa už chýlil ku koncu. Slnko sa chystalo zapadnúť, ale stálo nepochopiteľne vysoko na oblohe. Ľudia boli unavení, zvieratá zívali a chystali sa na spánok. Aj kvety sa už skláňali smerom nadol a chceli spať. Ale noc nie a nie prísť. Všimol si to dokonca aj škriatok Vševed. Malý človiečik, ktorý síce žil na Zemi, ale dokázal lietať do vesmíru. Bol to škriatok, ktorý vedel všetko opraviť a napraviť.
Ten večer sa škriatok Vševed zľakol. Sedel na strome a rozhliadal sa okolo seba. Videl, akí sú všetci na Zemi unavení a potrebujú ísť spať a oddýchnuť si. Ale nemohli, pretože stále bolo svetlo a teplo. Vtedy to škriatkovi došlo. „Zem sa netočí, zastavila sa. Preto ešte neprišiel večer ani noc. Slnko nemá ako zapadnúť, keď Zem stojí,“ pomyslel si človiečik. Musel to napraviť. Musel prinútiť Zem, aby sa opäť pohla. Inak by bol život na našej planéte nemožný.
Škriatok Vševedko nechcel premárniť ani minútu, a tak utekal do svojho domčeka ako najrýchlejšie vedel. Obliekol si oblečenie, ktoré nosil, keď letel do vesmíru. Rozbehol sa, zapol ručné trysky ukryté v oblekui a vyletel rovno na oblohu. Letel dlho a ďaleko. Letel cez mraky a hmlu, až kým nedoletel do samotného vesmíru. Nakoniec dosiahol samotný okraj Zeme. Obletel ho zo všetkých strán a naozaj, Zem sa ani nepohla. A to bolo zlé. Ak sa neotáča okolo slniečka a okolo svojej osi, nemôže sa všetko na Zemi striedať tak, ako by sa malo. Žiadne ročné obdobia, žiadny deň a noc.
Škriatok Vševed to musel napraviť. Oprel sa rukami o okraj Zeme, zapol najsilnejšie turbíny vo svojom obleku a pomaly začal Zemou hýbať. Nebolo to také jednoduché. Musel vynaložiť všetku svoju silu. A chvíľu to aj trvalo. Roztočiť celú zemeguľu je predsa veľmi ťažké. Zem sa najprv nechcela pohnúť, ale malý mužík sa nevzdával. Silnejšie sa oprel do okraja zemegule a pustil turbíny vo svojom obleku na plné obrátky. Po chvíli sa Zem pootočila. A v ďalšom okamihu nabrala správny smer. Nakoniec sa to škriatkovi Vševedovi podarilo. Zem roztočil .
„Hurá! Podarilo sa mi to!“ radoval sa malý mužík. Keď videl, že sa Zem točí tak, ako má, vrátil sa spokojne do svojho domčeka. Vyzliekol si oblek a úplne vyčerpaný si ľahol do postieľky. O malú chvíľu už sledoval, ako prichádza noc. Ľudia, zvieratá, rastliny aj škriatok Vševed mohli pokojne spať, pretože všetko vo vesmíre sa opäť pohybovalo presne podľa vesmírnych pravidiel.
