Na statku v odľahlom kúte malého kráľovstva žilo krásne dievča. Mala roztrhané šaty a špinavé líca, ale ani to nezakrývalo jej pôvab. Bola tiež veľmi milá a skromná. Na statku robila tú najťažšiu prácu a málokedy mala chvíľku pre seba. Nikto ju nevolal inak ako Popoluška.
Na statku s ňou žila jej nevlastná matka a dve nevlastné sestry. Všetky tri však boli na Popolušku veľmi zlé a musela od nich znášať rôzne urážky.
Jedného dňa sa rozšírila správa, že na zámku sa bude konať veľká oslava. Kráľovský ples, na ktorom si mal krásny mladý princ vybrať svoju nevestu. Popoluškine sestry sa okamžite začali pripravovať, dali si ušiť drahé šaty a nakupovali šperky. Popoluška nemala žiadne šaty a ani peniaze na ich kúpu. A okrem toho jej macocha povedala, že aj tak musí zostať doma a pracovať. V deň plesu sa sestry obliekali a zdobili, zatiaľ čo Popoluška zametala komnatu, a bolo jej veľmi ľúto, že nemôže ísť s nimi. Keď sestry a macocha odišli na ples, nešťastná Popoluška sa rozplakala.
V tej chvíli sa však pred ňou zjavila jej kmotrička víla. Utešila Popolušku, pohladila ju a potom ladne mávla čarovnou paličkou. Z tekvice rastúcej v záhrade domu sa stal koč a z dvojice myší sa stali statné biele tátoše zapriahnuté do koča. Kmotrička víla potom mávla paličkou druhý krát a Popoluška sa premenila na princeznú v krásnych šatách, jej domáce topánky sa zázračne premenili na trblietavé črievice zdobené drahokamami. Potom jej už len kmotrička víla povedala, že kúzlo sa skončí úderom polnoci.
A tak aj Popoluška mohla ísť na bál. Keď vstúpila do zámku, jej krása všetkým vyrazila dych. Dokonca ani jej sestry ju v čistých a honosných šatách nespoznali. Princovi hneď padla do oka a požiadal ju o tanec. Počas tanca zistil, že Popoluška je nielen krásna, ale aj veľmi milé a múdre dievča. A v tej chvíli sa do nej zamiloval. Vzal ju k svojim kráľovským rodičom a povedal im, že sa s ňou chce oženiť.
V tom si však Popoluška všimla, že sa blíži polnoc, spomenula si na slová svojej víly kmotričky a náhlivo vybehla zo sály. Princ bežal za ňou, ale nedokázal ju dobehnúť. Na zámockých schodoch sa Popoluške vyzula črievička, ale musela bežať ďalej. Keď princ vybehol zo zámku, po Popoluške už nebolo ani stopy. Na schodoch však uvidel stratenú črievičku.
Črievička bola veľmi malá a princ si hneď pomyslel, že podľa nej nájde krásne dievča. Tá, ktorej bude črievička dobrá, bude jeho ženou. Na druhý deň ráno sa princ so svojimi sluhami vydal do všetkých kútov kráľovstva, aby našiel dievča, ktoré si črievičku obuje. Celý deň nemali šťastie, až sa k večeru dostali na statok, kde Popoluška žila so svojou macochou a sestrami. Sestry sa snažili za každú cenu vkĺznuť do črievičky, ale nešlo im to. Bola naozaj príliš malá.
Zostala už len Popoluška. Tá však do črievičky hladko vkĺzla, pretože bola jej! Sestry takmer pukli od zlosti, ale šťastný princ vzal Popolušku do svojho zámku a čoskoro sa konala veľká a slávna svadba. Dlhé roky sa na ňu spomínalo v celom kráľovstve. Princ a Popoluška žili spolu šťastne, mali veľa detí a na zámku bolo vždy plno smiechu a radosti.
