Kde bolo tam bolo, bol raz jeden princ. Princ žil na veľkom zámku, no bol však veľmi pyšný. Princ Karol každému len rozkazoval a od nikoho si nedal poradiť. Jeho otec, kráľ, sa snažil ako vedel, no prevychovať svojho syna nevedel. Celé kráľovstvo bolo z toho smutné.
Jedného dňa sa princ Karol rozhodol, že pôjde na výlet. Vydal sa do stajne a nasadol na svojho koňa. Princ sa vydal na svojom čiernom koníkovi Bleskovi na výlet k blízkemu jazeru o ktorom sa vravelo, že má magickú moc. Princ si chcel priať bohatstvo a moc. Ako si tak cválal hustým lesom za zámkom, po ceste k jazierku stretol starú babičku. „Ahoj synak, pomôžeš starej pani, nohy ma bolia, mohol by si ma odviesť na koni?“ spýtala sa ho starenka opierajúc sa o veľký dub. Stará babička mu ešte povedala, že býva neďaleko v malej chalúpke, že princ to má naozaj len kúsok cesty.
„A čo za to?“ odvrkol jej hrdo mladý princ a popravil si čierne neposlušné vlasy.
Starenka zostala smutná a sklamaná z odpovede mladého princa. „Čo za to.. čo za to.. pokoru synak, rešpekt a lásku v srdci,“ nakoniec odvetila starenka.
„Pokora je pre slabochov!“ povedal princ. „Hijó!“ zakričal princ a už – už sa išiel cválať ďalej k jazeru, keď sa jeho koník Blesk šmykol na mokrom lístí a spadol spolu s princom. Spadli tak nešťastne, že koník blesk spadol rovno na princa.
Princ Karol sa nevedel ani pohnúť! Jeho koník sa totiž nevedel zdvihnúť zo zeme.
„Au! Pomôž mi!“ zakričal chlapec na starenu, ktorá sa opierala o strom. Tá sa len usmiala a povedala: „Tak ako si ty, princ, pomohol mne?“ povedala princovi a podišla bližšie.
„Sľubujem, že ti pomôžem! Sľubujem, že sa zmením, len mi pomôž! Prosím!“ nariekal smutne princ a stonal od bolesti. Starenka sa len usmiala na princa a odvetila: „Pomôžem ti chlapče, ak mi sľúbiš, že budeš mať pokoru v srdci, a nie pýchu, ktorá ti nesvedčí.“ povedala.
A tak aj bolo. Starenka sa zrazu zmenila na krásnu čarovnú vílu. Jedným šmahom prútika pomohla princovi a jeho koník stál opäť pevne na nohách. Princ neveril vlastným očiam, no po prvýkrát bol niekomu skutočne vďačný.
Od toho dňa sa princ Karol naozaj zmenil. Čarovná víla, ktorá sa hrala na starenku, ho naučila pokore a rešpektu a nie len to! Kráľovstvo sa opäť tešilo dobrému princovi, ktorý od toho dňa každému pomáhal a jeho srdce opäť zaliala láska. Čarovná víla princa z diaľky sledovala a tešila sa ako sa princ zmenil.
