O zatúlanej hviezdičke 

Keď sa v noci pozrieme na oblohu, vidíme krásne blikajúce svetielka. Nie sú to však obyčajné svetielka, vysoko na oblohe nad nami sa totiž rozprestiera more plné hviezd. Práve tieto blikajúce svetielka sú krásne hviezdy, ktoré nás z vesmíru sledujú. 

A takto vo vesmíre, žila aj jedna malá krásna hviezdička Izarka. Malá hviezdička Izarka, sa však vydala na výlet. Chcela objaviť iné krásy vesmíru a nájsť si priateľov.  Jedného dňa, sa Izarka odpojila od svojho domova, kde veselo svietila a rástla a vybrala sa preskúmať blízke súhvezdie. Chcela si nájsť kamarátov, iné hviezdičky. Cítila sa totiž veľmi osamelá. Súhvezdie síce vyzeralo blízko, ale veru teda vôbec nebolo. Hviezdička sa zaprela a veselo cestovala vesmírom, ako loď plávajúca po veľkom oceáne. 

Ako tak hviezdička letela vesmírom nevedela sa vynadívať na tú krásu, ktorú videla, všade samé krásne žiariace hviezdy či planéty. Vedela, že je od svojho domova už ďaleko, no nevadilo jej to, bola pripravená zažiť niečo nové. Ako tak letela krásnym veľkým vesmírom, stále bola bližšie a bližšie k súhvezdiu. Sily jej už dochádzali a plamienok pomaly slabol, tak sa Izarka rozhodla, že si oddýchne pri jednej planéte, ktorú videla ďaleko pod sebou. 

,,Wow! To je ale krásna planéta!“ povedala si Izarka. Zatiaľ ako dočerpávala sily, prihovorila sa krásnej planéte, ktorá bola pod ňou, bola síce ďaleko, no Izárka verila, že svojou kúzelnou hviezdičkovou silou, ju bude pani planétka počuť.  

,,Ahoj ja som Izarka,“ prehovorila malá hviezda. Zeleno-modrá krásna planéta sa začala veselo točiť okolo malej hviezdičky od toľkého nadšenia. 

,,Ja som Zem, ďakujem, že si ma prišla pozrieť, konečne s tvojou pomocou môžem rásť!“ prehovorila planétka. Hviezdička sa milo usmiala a z diaľky sledovala ako malá planétka okolo nej veselo krúži.  

,,Budeme kamarátky?“ pripojila sa ďalšia, červená planétka. Izárka od toľkého nadšenia začala žiariť ako nikdy pred tým. 

,,Áno!“ povedala veselo hviezdička a sledovala ako sa k nej pripájajú i noví kamaráti. Toľko kamarátov nikdy nemala! Toľké krásne planéty sa s ňou prišli zvítať. Planétky okolo nej krásne tancovali a stále ju chválili ako krásne svieti a ako ich to hreje pri srdiečku na ich planétach. Hviezdička a planéty sa stali neodlučiteľnými kamarátmi. Každý deň spolu sledovali ďaleké hviezdy, či divy, ktoré sa vo vesmíre diali.  

,,Musíme jej dať však iné meno,“ prehovorila jedného dňa ďalšia nová planéta. 

,,Slnko! Budeme ťa volať Slnko!“ skríkla veselo zeleno-modrá planétka Zem. Krásna Izarka bola svojím novým menom nadšená a rozhodla sa, že nepotrebuje hľadať nové hviezdy, pretože svojich kamarátov, planétky, už našla a bola rozhodnutá im verne svietiť na veky vekov. A planéty boli rozhodnuté od toľkej radosti, okolo nej veselo tancovať. A práve takto vznikla slnečná sústava.