Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Hračky! Presne tak, hračky sa začali rozprávať. Rozprávali sa zväčša o Julke a Andrejkovi a potom boli z toho smutné. Starý plyšový medveď sa už na to nemohol pozerať, a tak jedného dňa navrhol, aby každý večer jedna hračka porozprávala o tom, čo s Julkou a Andrejkom zažili. Tak im večery rýchlejšie utečú a deti budú skôr doma. Hračky začali rozprávať. Tretí deň rozprávala bábika.
Joj, kamaráti moji, musím sa priznať, že i ja mám podobnú príhodu ako medveď. Mňa síce nenechali v autobuse, ale niekde, kde to bolo oveľa, oveľa horšie! A smradľavejšie! Viete kde? V kravíne! Tak ja vám poviem, že mám tie naše deti veľmi rada, ale čo ony niekedy stvárajú, to už je veľa aj na mňa. Pre ich nezbednosť som prišla o svoje nádherne dlhé vlasy. Vy, čo ste staršie, si isto pamätáte, aké som mala dlhé vlasy. Krásne, zlaté, skoro až po päty. A teraz? Škoda hovoriť! Stalo sa to takto:
Julka a Andrej boli na návšteve u tety na dedine. Teta robila na družstve. Samozrejme, že si ma Julka chcela zobrať so sebou. Ja som veľmi ísť ani nechcela. Vedela som, že sa takéto niečo stane. Myslela som síce, že prinajhoršom si zašpiním sukničku, ale…
No prišli sme tam. Julka ma niesla všade so sebou. Pozreli sme si sliepky, husi, zajace, prasiatka a potom sme išli ku kravám. Lenže už pri prasiatkach bol Andrej nervózny. Stále do Julky rýpal. Tá sa nahnevala a šup, capla mu kus blata do tváre. To Andrejka nahnevalo. Počkal, kým sa Julka nebude dívať, zobral ma a hodil ma za ohradu ku kravám. Do blata. Skoro ma tá krava zjedla. Olizovala ma a dokonca ma aj pohryzla.
A Andrej? Ten sa len rehotal. Keď Julka zistila, že som sa stratila, narobila strašný cirkus. Andrej musel priznať, kde ma hodil, a potom ma v tom blate hľadať. Aspoň že tak! Tak isto bol celý špinavý a zahanbený, lebo cestou domov autobusom strašne smrdel a všetci sa z neho smiali. A ja som na to tiež doplatila, lebo moje vlasy boli také zničené od toho blatového kúpeľa, že mi ich museli ostrihať. Ale už som Andrejkovi odpustila. Veď sme trpeli spolu.
Dobrý deň,
veľmi sa nám páči obrázok pri rozprávke Oneskorená pohľadnica. Chystáme audiopoviedky s vianočnou a zimnou tematikou. Budú od slovenskej spisovateľky Kristíny Royovej. Chcel by som sa spýtať, či by sme tento obrázok mohli použiť ku týmto poviedkam a kto je autorom..
Nahrali sme päť poviedok ako dobrovoľníci a amatéri a radi by sme to zverejnili zadarmo.
Prajem vám všetkým príjemný deň 🙂🙂
Ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď. Ilustrácie Obrázky sú väčšinou z Midjourney. Za uvedenie, že sú prevzaté z Rozpravekeme, budem rado.