Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani učiteľka odišla zo školy a nahradila ju nová. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nose? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu hneď po tom, ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Na všetkých jej ďalších hodinách sedeli žiaci ticho, takmer bez pohybu, nehlásili sa, nechceli odpovedať, pozerali do okna a novú pani učiteľku úplne ignorovali. Darmo sa s nimi snažila učiteľka skamarátiť, nedalo sa. Nikto jej o sebe nechcel nič prezradiť. Dokonca im doniesla aj čokoládky, no oni ich nechceli. Nechali ich ležať na stole a ani sa ich nedotkli. Chceli späť svoju predchádzajúcu učiteľku!
V jedno mrazivé ráno Julka zaspala do školy. Všetci žiaci už boli v triedach, len pred vchodom sa rozprávala nová učiteľka s pani zástupkyňou. „Tak som sa naplakala! Oni ma nechcú. Nemajú ma radi. Neviem, ako sa mám s nimi skamarátiť. Učiť v takej triede je hrozné. Nevyrušujú, nepapuľujú, a predsa mi každým dňom dávajú najavo, že ma nechcú.“
Pani učiteľka sa rozplakala a Julku to zamrzelo. Prekĺzla pomedzi dvere dovnútra a v triede všetko povedala spolužiakom. Zahanbili sa. Mali jej dať šancu. „Počúvajte,“ začal Jurko, „zajtra má meniny! Necháme jej upiecť tortu. Ty Julka si to vezmeš na starosť! Tvoja mama je cukrárka. Všetci sa na ňu poskladáme.“ Na druhý deň čakalo pani učiteľku v triede prekvapenie. Torta! Neverila vlastným očiam.
Od toho dňa sa všetci správali ináč a nikto už posledné týždne ani nespomenul. Pani učiteľka usporiadala malý večierok, na ktorom sa s ňou deti bližšie spoznali. Smiali sa a vtipkovali. Deti pochopili, že sa mýlili a že jej krivdili, a tešili sa z toho, že dostali takú super učiteľku. Mohli dopadnúť omnoho horšie. Mohla prísť skutočná bosorka. A veru, niekedy by si takú bosorku aj za svoje správanie zaslúžili.