V triede 1.B boli deti veľmi spokojné. Mali dobrú pani učiteľku a v škole sa im darilo. Všetci sa spolu kamarátili a pomáhali si. Teda skoro všetci. Všetci okrem malej Katky. Tá sa nekamarátila s nikým a ani s ňou sa nechcel nikto kamarátiť. Bola to totiž žalobaba.
Katka mala pani učiteľku veľmi rada. Veľmi ju teda hnevalo, keď pani učiteľka pochválila niekoho iného. To už bol oheň na streche! Katka sa odula a dokonca hodiny sa s nikým nebavila! Pani učiteľka bola len jej!
Aby pani učiteľka nemala rada ostatných žiakov, začala Katka na nich bonzovať. Jožo vylial vodu. Denis si zabudol učebnicu. Nina nepoliala kvety. Anička sa neprezula! Len čo sa začalo vyučovanie, už sa zdvihla Katkina malá rúčka a hlásila, čo všetko zlé sa v triede stalo, aby o tom pani učiteľka vedela a deti vyhrešila.
A pani učiteľka zo začiatku deti aj hrešila. Potom však začala byť smutná. A keď bola smutná ona, boli smutné aj deti! Vidíš Kata, čo robíš? Že sa nehanbíš! Pani učiteľka deťom dokonca zatrhla školský výlet! Vraj ešte jedna hlúposť a deti nikam nepôjdu. A tu sa už deti na Katku nahnevali! Katke to však bolo jedno. A tak, keď neposlúchali na telesnej, opäť bežala za pani učiteľkou a všetko jej to povedala. Pani učiteľka odvolala triedny výlet a deti sa s Katkou už nadobro prestali baviť. Katka chodila smutná. Uvedomila si čo narobila. Pani učiteľka ju nemala o nič radšej ako ostatných a teraz sa dokonca zdalo, že ešte menej. Všetko jej porozprávala a ospravedlnila sa jej i spolužiakom. Katka zistila, že pani učiteľka musí mať rada rovnako všetky deti a že so spolužiakmi je dobre držať za jeden povraz. Odvtedy sa snažila nežalovať!
Pekna rozprávka chválim ju