Bol raz jeden malý chlapček, ktorý si veľmi prial mať priateľa. Neprial si však obyčajného kamaráta! Jeho snom bolo mať verejného parťáka – psíka. Každý deň po škole maminku i ocinka pekne prosil nech mu psíka kúpia avšak neúspešne. Janko bol neposedný chlapček a učiť sa mu nechcelo, jeho rodičia sa preto báli, že by sa o psíka postarať nevedel.
Jeden deň po škole, chlapček spolu so svojimi rodičmi sedeli za stolom a večerali. Jankovi to však stále nedalo a ako každý deň, prosil maminku nech mu psíka dovolí.
„Až keď nám dokážeš, že sa vieš postarať! Musíš sa postarať aj o svoju izbičku a robiť si aj úlohy, a to sa ti moc nedarí!“ zahriakla chlapčeka mamička pri večeri. Janko smutne prikývol a pokračoval v jedení rizota. Vedel však, že sa len tak nevzdá.
Po večeri sa vybral do izby, poctivo si ju celú upratal, spravil si všetky domáce úlohy, dokonca sa aj pripravil na zajtrajšiu písomku z matematiky. „To musí vyjsť!“ povedal si hrdo Janko a veselo bežal za mamou do obývačky. „Poď, poď! Poď sa pozrieť!“ kričal Janko na mamičku a už-už ju ťahal do svojej izbičky.
„Úlohy mám hotové, naučený som a aj som si upratal!!“ povedal hrdo Janko vo svojej čistučkej izbičke. Maminka sa hrdo pozrela na chlapčeka, potešilo ju, že sa jej synček snaží…vedela totiž, že on to tak ľahko nevzdá a povedala: „Vieš Janko, mať psíka je veľká zodpovednosť… ale, budem rada keď sa naďalej budeš takto učiť a upratovať. Práve preto mám jeden nápad! Požičiame psíka Dunča od babky na víkend. Keď uvidíme s ockom, že sa o neho vieš postarať a psík bude čistý, vyvenčený a najedený …zvážime, či ti takého psíka nekúpime,“ dokončila maminka.
Chlapček neveril vlastným ušiam a celý natešený vyobjímal svoju maminku. Nech už je víkend! On im dokáže, že sa vie učiť a že sa cez víkend vie o psíka pekne postarať! Hovoril si v hlave Janko.
Na druhý deň doniesol chlapček z písomky z matematiky 1! Dokonca i za úlohy dostal pochvalu, nemal ani jedu chybičku! Maminka sa z jeho úspechu veľmi tešila, dúfala, že to Jankovi vydrží.
Dni ubiehali a ubiehali a víkend bol stále o kúsoček bližšie. Janko sa nevedel dočkať víkendu a každý deň sa poctivo učil a zo školy sa ponáhľal domov pomôcť rodičom s domácimi prácami. Musí im predsa dokázať, že je zodpovedný!
Janko sa ani nenazdal a bolo to tu! Bol tu konečne VÍKEND. Slniečko sa pomaly vkrádalo chlapčekovi do izbičky, no ten už bol dávno hore. Nádherná sobota pred ním! Už sa Janko nevedel dočkať na dobrodružstvá s Dunčom! Celý natešený vbehol do obývačky. „Som nachystaný! Môžeme ísť babke po Dunča!“ zvolal chlapček. No v obývačke už stál Jankov ocinko s babkiným Dunčom na rukách. „Išiel som pre neho skoro ráno!“ zvolal ocko a podal mu vodítko. „Teraz nám môžeš dokázať či sa o psíka vieš postarať, keď sa ti to podarí, psíka ti kúpime.“ povedal otecko. Chlapček prikývol a zobral Dunča na prechádzku.
A ako to celé dopadlo? Dokázal sa Janko postarať o psíka Dunča? Zvládne to? Dovolia mu rodičia nového psíka? To sa milé detičky, dozvieme v novej časti!
