Čarovný hrnček

Pamätáte si na ježibabu, ktorá ukradla čarovné predmety a potom ich stratila medzi deťmi? Hrnček var sa dostal k jedákovi Igorkovi.

Najprv si myslel, že je to obyčajný hlinený džbán. Čo tam po ňom. Dá ho babke k narodeninám! Ako tam nad ním sedel a rozmýšľal, dostal chuť na bryndzové halušky. Tak sa zasníval, že si sám pre seba dokonca nahlas povedal: „Ach, tak by som si dal bryndzové halušky!“ A zrazu sa zľakol. V hrnčeku čosi zabublalo a zrazu bol plný bryndzových halušiek. Igor si myslel, ž len sníva! Ani ho nenapadlo, z hrnčeka nejesť. Nebál sa žiadnych kúzel. O dve minúty už boli halušky pojedené. A aké boli dobré! Mňam-mňam. Igor si spokojne pohladil bruško.

A zrazu dostal chuť na kapustnicu. Vyskúša, či tento hrniec funguje nielen na halušky, ale aj na polievku! „Dal by som si kapustnicu!“ A zrazu zase čosi zabublalo a hrnček bol plný kapustnice. Dokonca aj s klobáskou! A tak si Igor nechal Hrnček var a používal ho každý deň. Hocikedy. Aj neskoro v noci alebo vtedy, keď mu už mama nechcela dať jesť. A tak o šlo dni, týždne, mesiace a z Igora sa stal naozaj veľmi tučný chlapec. Musím sa ho troška zastať. Veď kto z nás by nebol, keď mu má kto vyvárať.

Všetci nad Igorom krútili hlavami! Veď je len toľko čo ostatné deti! Z chladničky nemizne saláma a v skrini sú všetky sladkosti. A on aj napriek tomu priberá! Tu sa o tomto nezvyčajnom chlapcovi dozvedel sluha, ktorého kráľ z Ríše rozprávok poslal hľadať čarovné predmety. Hneď mu bolo všetko jasné! Sluha vzal chlapcovi hrnček a zaniesol ho do Ríše rozprávok a Igor?

Ten, keď sa dozvedel o tom, že čarovný hrnček zmizol, plakal celé hodiny. Plakal a plakal a nikto nevedel prečo. O pár týždňov ale chlapec začínal chudnúť a už mohol len spomínať na to, ako ľahko mu bolo jesť všelijaké dobroty, keď mal doma Hrnček var z rozprávky.