Adventná rozprávka 4. z 24
„Na Vianoce sa dodržiavajú tradície a zvyky. A tiež existuje veľa povier,““” vysvetľovala Anjelka škriatkovi a obúvala si popritom snehule. „Napríklad dnes má sviatok Barbora. Vtedy sa do váz strihajú vetvičky stromov, napríklad čerešňové vetvičky.“
„Preto ma vyháňaš von do zimy? Kvôli pár vetvičkám? Načo ti budú?“ zavrčal škriatok.
„Dajú sa do vody. Povera hovorí, že ak do Štedrého večera rozkvitnú, tak sa vydáš.“
„Nechcem sa oženiť. A ty si malá na vydávanie.“
„To áno. Ale je pekné mať v zime niečo, čo pripomína jar, nie?“ povedala Anjelka a namiesto čiapky nasadila škriatkovi na hlavu ponožku.
„Dúfam, že si ju aspoň vyprala,“ zavrčal.
„Samozrejme, že áno. Neboj sa, čiapku ti časom zaobstaráme,“ sľúbila a spolu so škriatkom sa ponáhľali von.
Ocko im pomohol nastrihať vetvičky a doma ich dali s mamičkou do vázy.
„A teraz čo?“ spýtal sa škriatok a skúmal vetvičky vo váze zo všetkých strán.
„Teraz musíme počkať.“
„Teda, tie Vianoce sú len o čakaní,“ zamrmlal škriatok.
„To nie sú. Vieš čo?“ povedala Anjelka. „Zajtra večer chodí Mikuláš. Musím ťa naučiť básničku.“
Pekná rozprávka