Jedného pekného zimného večera sa malá Hanka spolu s jej rodičmi rozhodli, že dnes budú pripravovať ich dom na príchod sviatkov radosti, na jej obľúbené Vianoce.
Ocko sa vybral pohľadať zapatrošené vianočné škatule, maminka nachystala sladké keksíky a ovocie a Hanka so svojim ryšavým kocúrom Murkom netrpezlivo čakali pred tlejúcim krbom. Hanka si v duchu pospevovala vianočné pesničky, ktoré sa v škole naučili.
Keď ocko priniesol všetky škatule, rodinka sa zhromaždila okolo všetkých tých krabíc naplnených svetielkami, farebnými ligotavými guľami a množstvom všakovakých ozdôb, ktoré mamka schovávala na povale.
Opäť nastal ten čas roka, ktoré Hanka a všetky detičky na svete tak moc milujú. Čas Vianoc! Mrazivý decembrový vzduch zdobil okná ľadovými obrázkami. Okrem poletujúcich vločiek sa vzduchom niesla vôňa medovníkov či živého stromčeka. Maminky a babičky vypekali dobroty a ich detičky si na ulici užívali čerstvý sneh. A rodinka Šálikovcov s Hankou v čele sa pustila do zdobenia!
Obývačku rýchlo zaplnili nielen trblietky poletujúce z každej strany, ale hlavne radosť a smiech, keď sa rodina prehrabávala v zaprášených krabiciach a odkrývala vzácne dekorácie z minulých rokov. Hanka našla v jednej krabici smiešne sobie uši, ktoré si hneď nasadila na hlavu.
„Som sob Rudolf!“ zvolala Hanka veselo a po obývačke začala naháňať svojho ryšavého kocúra Murka, ktorý pred ňou utekal ako o život. Maminka s ockom sa len smiali a sledovali svoju dcérku, ktorá kypela šťastím. Maminka zadelila úlohy a každý, kto ich splní, dostane za odmenu horúce kakao. „To je odmena ako žiadna iná!“ povedala nadšene Hanka.
„Ocko ozdobí dom z vonku, kde dá svetielka. Hanka ozdobí stromček a ja sa postarám o zvyšok domu!“ zvolala maminka a každý sa pustil do práce.
Ocko sa opatrne škriabal po streche, kde vešal svetielka, zatiaľ čo maminka zdobila kuchyňu a chodbu všakovakými dekoráciami. Avšak malá Hanka a Murko mali tú najdôležitejšiu úlohu! Ozdobiť stromček. Stromček, pod ktorý Ježiško prinesie tento rok kopec darčekov.
Hanka neváhala a pustila sa do práce. Stromček stál pri krbe ako vysoký a zdatný pán, pripravený na čaro ozdôb, ktoré si Hanka pre neho nachystala. Každé miesto bolo špeciálne ozdobené. Hanka na každú vetvičku opatrne zavesila guľu. Našla nové i staré. Niektoré boli dokonca zo skla, iné z plyšu. Také ozdoby veru ešte nevidela. Keď sa maminka vrátila z kuchyne neverila vlastným očiam. Jej dcérka ozdobila celý stromček úplne sama!
„Tie ozdoby som naposledy videla u svojej babičky!“ povedala dojato maminka svojej Hanke. Tá hrdo stála s kocúrom pri stromčeku.
„Je krásny. Ďakujem,“ povedala maminka a utrela si slzy. Ozdoby od jej babičky zdobili ich stromček, ktorý stál pri krbe. Síce bol strakatý a farebný ako dúha, ale bol to Hankin prvý stromček. Maminka bola pyšná a dcérke podala za zásluhu horúcu čokoládu.
Samozrejme, jednu si určite zaslúžil i ocko, ktorý krásne ozdobil celý dom.
Rodinka Šálikovcov sa schúlila pred krb ku krásne ozdobenému stromčeku, kde si spolu vychutnávali nielen horúcu čokoládu, ale aj vianočnú rozprávku. Maminka dcérke porozprávala príbeh o jej Vianociach u babičky, kde spolu s ňou vyrábala tie ozdoby, ktoré Hanka zavesila na stromček. Boli to chvíle, ktoré si zapamätajú. Hanka sa najviac tešila zo svojho dúhového stromčeka a z toho, že maminke spravila radosť. Samozrejme sa tešila aj na darčeky a na to, čo len na stromček Ježiško povie, keď jej donesie darčeky.
Hanka však vedela, že najväčší darček je to, že sú na Vianoce všetci spolu.
