Kráľ z ríše rozprávok mohol byť spokojný. Skoro všetky čarovné predmety už boli naspäť na hrade. Chýbala už len Kniha kúziel. Kráľ s netrpezlivosťou čakal na sluhu, kedy mu ju prinesie. Sluha však nechodil. Kniha bola totiž u Táni a bolo ťažko sa k nej dostať.
Táňa dlho netušila, aký poklad doma má. Tú starú knihu našla na lavičke v parku, bola troška premočená, asi sa niekoľko dní váľala na daždi. Našťastie sa z nej stále dalo čítať. Lenže keby sa z nej dalo čítať. Bola písaná v akejsi cudzej reči. Táňu kniha nezaujala. Hodila ju na poličku a hrala sa s inými vecami. Lenže potom ochorela a začala sa nudiť. A tak si knihu zobrala a opäť v nej listovala. Možno je to nejaký slovník cudzieho jazyka, alebo čo. Rozhodla sa, že si nájde, ako sa povie kôň. Lexaurus horsisus.
V momente, ako to nahlas vyslovila, v jej izbe sa zjavil kôň. Veľký živý kôň! Táňu skoro porazilo! Koní sa vždy bála. A čo s ním teraz v detskej izbe? Za chvíľu príde domov mama. Toto jej bol čert dlžný. Zobrala koňa a vyviedla ho von. Tam stretla sluhu. „Čo tu chcete?“ opýtala sa toho čudného pána v čudnom oblečení. „Tú knihu, ktorú máš. Nie je tvoja!“ odvetil sluha. „No dobre, dám vám ju, ale vezmite si k nej aj tohto koňa. Ja ho nechcem a neviem, čo s ním mám robiť. A za chvíľu príde mama!“ Sluha súhlasil.
Potešilo ho, ako to rýchlo vybavil. Myslel si, že Táňu bude musieť dlhšie prehovárať, a tu dostal zadarmo ešte aj koňa. Táňa si až neskôr uvedomila, akú hlúposť urobila. Mohla mať Knihu kúziel a mohla si pričarovať hocičo. Teraz už bolo neskoro, a to kvôli tomu hlúpemu koňovi.
Kráľ bol ale spokojný. Všetky čarovné predmety mal doma. Musí na ne dávať väčší pozor. A čarodejnica? Tú skoro porazilo od hnevu. Mala všetky čarovné predmety a postrácala ich medzi malými deckami! Išla radšej na dovolenku, lebo si od toho všetkého stresu potrebovala oddýchnuť!
