Bola raz jedna maličká veverička Vivi, ktorá si spokojne žila na vysokom stromčeku v lese. Skackala z konáriku na konárik a z diaľky by ste spozorovali len huňatý oranžový chvostík. Veverička Vivi si usilovne hľadala po lese to čo ľúbila najviac! Chutili jej huby, bobule či oriešky, ktoré si poctivo ukladala do dierky v pne, vo svojom stromčeku.
Tam mala svoj úkryt pekne vystlaný konárikmi. Veverička Vivi tak ako všetky veveričky v parku či v lesíku, si chystala zásoby na studenú zimu. Vivi si zbierala zásoby pre seba i pre svoju malú dcérku, veveričku Lily. Veveričky si totiž všetko čo nájdu neustále uskladnia u seba doma v stromčeku či v hniezde na konárikoch.
„Hneď sa vrátim, kým príde studená pani zima, idem ešte nazbierať zásoby!“ povedala svojej malej veveričke Lily. Ako si tak Vivi cupitala po lese a trhala huby či hľadala chutné oriešky, všimla si, že sa zdvíha chladný vietor. Jóój čo tá pani jeseň zase stvára! Popadané farebné lístky začali tancovať v chladnom vetre a na srsť Vivi pomaličky padali malé kvapôčky dažďa.
Zrazu začala matka príroda fúkať vietor ešte viac! Vivi sa rýchlo ponáhľala ako len vedela ku svojej maličkej dcérke Lily. Tá sa musí, ale báť. Skočila z vysokého stromčeku a už-už bola pri svojom úkryte, keď nešťastne zafúkal vietor tak silno, že Vivi spadla do jamy plnej usušeného lístia a popadaných šišiek.
„Pomóc, pomóc neviem sa odtiaľto vyhrabať! Hrozne fúka a prší a ja musím ísť k svojej dcérke!“ stonala smutne veverička a snažila sa vstať. Nariekala a nariekala no nik ju nepočul. Keď v tom zrazu lístie zašušťalo a veverička opäť bola na nohách. Pred ňou zrazu stál veľký sivý vlk.
„Ď-ďakujem..“ povedala vystrašene Vivi vlkovi a pozbierala si zo zeme rozsypané zásoby orieškov a húb.
„Musíme si predsa pomáhať. Aj ja idem k svojím mláďatkám, tiež som matka. Bež, bež! Ukry sa, ide búrka.“ povedala vlčica, ktorá ju zachránila a stratila sa v lese. Vivi bola vlčici veľmi vďačná. Bez nej by tam bola uväznená a nevedela by sa dostať k svojej dcérke Lily. Ako len vládala utekala pred silným vetrom a dažďom, keď konečne zbadala ich vysoký strom, v ktorom žili. Vyskočila na stromček a zvítala sa s maličkou Lily. No tá pani jeseň sa dnes ale šantí!
„Mám ďalšie zásoby na zimu a nie len to! Dnes som zistila, že v núdzi poznáš priateľa! A že nie každý, kto si myslíš že je zlý, skutočne taký je.“ povedala veverička Vivi a porozprávala svoj príbeh ako stretla vlčicu. Musíme si uvedomiť, že nie každý kto sa zdá na prvý pohľad zlý taký i je…netreba súdiť knihu podľa obalu.
