Boli síce letné prázdniny a detičky trávili väčšinu času vonku na bicykloch či na kúpalisku, no dnešný deň bol iný. Pochmúrne počasie a dážď premenili slnečnú krajinku na sivú hmlu plnú ťažkých oblakov. Veľké kvapky padali na zem a všade po okolí sa blýskalo. Súrodenci Paľko a Mariánka sa rozhodli, že tento sychravý deň sa budú hrať doma.
„Mám nápad!“ zvolal starší braček Paľko a postavil sa na posteľ v ich detskej izbičke. V rukách držal knižku. Mariánka sa posadila na koberček, popravila si žlté šatočky čakala čo jej braček povie. „Budeme si čítať strašidelné príbehy!“ povedal braček a detičky išli spolu chystať skrýšu pre príšerami, ich bunker. Mariánka sa síce trošku bála, no nakoniec súhlasila. Jej veľký braček Paľko ju predsa ochráni.
Detičky zhasli veľké svetlo a zapli si len malú nočnú lampičku. Spravili si bunker z diek a vankúšov pod ktorým sa schovali spolu s knižkou plných strašidelných príbehov.
„Bol raz jeden temný les, v ktorom žil strašný zúrivý vlk! A tento sivý vlk blúdil po lese a čakal kým nenatrafí na nejaké chutné zablúdené dieťa! Tie totiž ľúbil najviac. Vlk bol veľký ako kôň a zuby mal hrôzostrašne veľké!“ rozprával príbeh Paľko a ani nedýchal. Malá Marianka bola schúlená v deke pod ktorú sa schovávala. Počúvala bračeka a triasla sa hrôzou.
„Bojíš sa ako malé bábo!“ doberal si ju Paľko a smial sa. Keď v tom, udrel veľký blesk a obe detičky skríkli od strachu. „To je len búrka!“ zasmiali sa nakoniec spolu a Paľko pokračoval v čítaní strašidelnej rozprávky:
„Keď sa tak vlk prechádzal hustým tmavým lesom, natrafil na malú červenú čiapočku. Malé veselé dievčatko si cupitkalo po lesnej cestičke k svojej babičke. Keď v tom..“ Paľka prerušilo z rozprávania príbehu hrozivé vŕzganie z chodby a dupot nôh.
„Č-čo to bolo?“ spýtala sa ho vystrašene Mariánka. Paľko len pokrútil hlavou a schoval sa k sestričke pod deku. „Čo keď je to ten vlk? A prišiel nás zjesť!“ povedala Mariánka vystrašene. „Niekto.. ide po schodoch! To je určite ten vlk!!“ povedal nahlas Paľko.
Keď v tom sa dvere do ich detskej izbičky otvorili a detičky skríkli od strachu. No vo dverách nestál vlk…ale ich maminka a v rukách mala čerešňový koláč. Maminka sa zasmiala a sledovala ako jej detičky vykúkajú z bunkra. „To som ja! Ja nie som zlý vlk! Takí vlci sú len v rozprávkach, nie sú skutoční! Nemusíte sa báť!“ upokojila detičky ich maminka. „Poďte si dať koláčik!“ povedala im maminka a pohladila Mariánku i Paľka. Tie sa nakoniec zasmiali a pustili sa do chutného koláčiku zatiaľ čo im maminka čítala veselú rozprávku o mackovi Uškovi.
Detičky už sa viac nebáli. Mariánka a Paľko si vtedy uvedomili, že sa netreba všetkého báť a že na strašidelné rozprávky majú ešte trošku čas.