Dážďovka Eliška maľuje

V jednom dome na okraji malej dedinky bývalo zvedavé plavovlasé dievčatko menom Júlia. Malá Júlia najviac na svete milovala maľovanie. Preto mala doma veľa farbičiek či vodových farieb. Keď mala sviatok, zakaždým jej mamička či starí rodičia nejaké kúpili. Júlia maľovala vo svojej ružovej izbe, no keď sa oteplilo a slniečko svietilo na oblohe, maľovala si i v záhrade.

A v tejto záhrade žila aj dážďovka Eliška. Vždy, keď sa dievčatko vybralo von so svojimi farbami a obrazmi, malá dážďovka Eliška ju potajomky sledovala, ako si s tými krásnymi farbami od výmyslu sveta maľuje. 

„Júújha, keby som aj ja tak mala ručičky a mohla tak krásne maľovať,“ povedala si smutne Eliška. Dážďovky predsa také ručičky nemajú, majú iba dlhé telíčko a s tým sa asi nedá maľovať. Eliška smutne bedákala. Keby aj ona tak mohla maľovať ako Júlia. A tak len z diaľky Júliu sledovala, ako krásne maľuje stromy, kvety či zvieratká. Boli to krásne obrázky plné farieb, dievčatko bolo veľmi šikovné. 

Raz sa Júlia opäť vybrala na záhradku maľovať svoj ďalší obrázok. Ako si tak maľovala, nechtiac si na zem vyliala všetky svoje farby. Rýchlo sa postavila a utekala za mamičkou povedať jej, čo sa stalo. Keď sa však dievčatko rozbehlo za maminkou, nevylialo si na zem len farby, nešťastne zhodilo na trávu i svoj nedomaľovaný obraz. 

Eliška to všetko sledovala a videla, ako Júlia vyliala na zem farby. No keď Julka odbehla, priplazila sa trošku bližšie, aby tie krásne farby poriadne videla. Plazila sa bližšie a bližšie, až prišla na to, že je celá farebná. Vyzerala ako dúha! Ružová, červená, fialová ba aj žltá – tie všetky farby mala teraz Eliška na svojom telíčku. Ako sa tak plazila, neuvedomila si, že už je na Julkinom obraze a svojím telíčkom po obraze aj maľuje. Až v tom skríkla „No nie! Ja maľujem! Toto je môj najšťastnejší deň,“ tešila sa Eliška. A tak sa vlnila a plazila po obraze, kde vytvárala krásne stopy rôznych farieb. 

Keď prichádzala malá Júlia spolu s maminkou, dážďovka Eliška sa rýchlo schovala v tráve, no bola vďačná, že aspoň nachvíľočku si skúsila, aké je to maľovať. Dievčatko si potom svoj obraz vystavilo na poličku a Eliška vedela, že sa dievčatku jej dielo veľmi páči.