Ako sa Nelka naučila upratovať

Malá Nelka bola zvedavé a hravé dievčatko. No neznášala upratovanie! Jej izbička bola vždy plná hračiek, ktoré ležali kade-tade, len nie odložené v krabiciach či na poličkách. Maminka sa snažila ako vedela, no malé plavé dievčatko nie a nie si upratať svoje hračky v izbičke. 

„Nelka, jedného dňa to už za teba upratovať nebudem, musíš sa to už naučiť sama, lebo tie hračky od teba odídu!“ pohrozila jej maminka. No Nelka ju nepočúvala a izbičku si neupratovala. No ale maminky sa predsa počúvať musia. 

Jedného krásneho dňa sa konala u Nelky doma veľká oslava. Jej maminka mala totiž narodeniny. Dvor sa zaplnil rodinou zo všetkých kútov sveta. Ku Nelke prišli bratranci a sesternice, s ktorými sa tak veľmi rada hrala. Všade boli chutné pagáče či sladké koláčiky a zákusky a ulicou sa šírila príjemná vôňa dobrôt. Jedine malá Nelka sa ešte netrpezlivo chystala vo svojej ružovej, no rozhádzanej izbičke. Všade po zemi boli porozhadzované bábiky, gumičky na vlásky, a na huňatom koberci ležalo rozsypané puzzle. Ani stolík nevyzeral ukážkovo. Na ňom boli rozhádzané knižky a farbičky. Takto predsa izbička dievčatka, malej princeznej, nevyzerá. 

„No to mi je ale neporiadok!“ prišla Nelku skontrolovať maminka a zavolať ju na dvor, kde bola oslava. Nelka si práve obliekala svoje krásne kvetinkové šatočky. 

„Mami nevidela si moju červenú čelenku s kvetinkou?“ spýtala sa Nelka, keď si česala blonďavé nepoddajné vlásky. 

Maminka len pokrútila hlavou: „Keby si tu nemala takýto neporiadok a hračky si upratala, určite by si svoju čelenku našla! Ja ti to už neupracem! povedala prísne maminka. Nelka sa zamračila. Vedela, že sa to jedného dňa musí naučiť, ale bola príliš lenivá. 

Nelka odišla zo svojej izbičky pozrieť sa do kúpeľne. Tá síce uprataná bola, no v čelenku tam nenašla. A nenašla ju ani v kuchyni či v obývačke. „Musí byť predsa v izbičke!“ povedala si Nelka nahlas a cupitala naspäť. No keď sa vrátila, neverila tomu čo vidí. V jej izbičke neboli žiadne hračky! Oni však neboli upratané, oni proste zmizli! Čo keď mala maminka pravdu, a jej hračky naozaj od nej odišli, lebo ich neupratovala! Pomyslela si smutne Nelka.

„Kde mám ceruzky, knižky, puzzle, bábiky, skladačky a ostatné hračky!“ plakala smutne Nelka, už jej totiž nechýbala len čelenka. Jej izbička bola okrem skrine, postieľky a stolíka úplne prázdna. Nelka začala plakať. „Sľubujem, že si už hračky budem upratovať! Už vás moje hračky dám na miesto, len sa mi prosím vráťte“ plakala Nelka a vybehla na dvor. 

Tam ju ocko objal, keď mu dcérka porozprávala čo sa stalo. „No asi sa tvoje hračky nahnevali a odišli, keďže si ich neupratovala a nechala vždy len tak pohodené.“ povedal prísne, no milo, aby upokojil svoju dcérku. „Po oslave ich spolu nájdeme!“ žmurkol na ňu a poslal ju sa hrať na trampolínu. Nelka sa smutne usmiala a išla sa hrať aspoň von, keď sa už v izbičke nemá s čím. 

Ani sa nenazdala a po hraní sa so sesternicami a bratrancami na dvore sa oslava skončila. Nelka sa rozlúčila s rodinou a smutne sa vybrala do izbičky, kde jej chýbali jej hračky. 

A neuveríte! Jej hračky tam opäť ležali! Všetky! Dokonca aj čelenka s kvetinkou! Síce boli rozhádzané tak, ako ich tam nelka pre tým nechala, ale boli tam! „Jupí!! Ďakujem vám hračky, že ste sa mi vrátili!“ Nelka skríkla od radosti a začala hračky objímať. 

A potom sa stalo nečakané, pustila sa do upratovania. Nechcela predsa, aby jej hračky zase odišli. Maminka a ocinko to len z dverí sledovali a usmievali sa. A práve od toho dňa si Nelka začala svoju izbičku upratovať. Začala si svoje hračky vážiť a vždy si ich pekne uložila na miesto. A nielen to! Aj maminke a ockovi začala doma viac pomáhať. Nevedno kam sa hračky vtedy podeli, no jedno je isté, Nelku poriadne vystrašili!