Milé detičky, určite si spomínate na príbeh o dievčatku, ktoré milovalo variť a piecť. Volala sa Barborka. Zvedavá Barborka, bola však smutná pretože dostala v škole zlú známku. Jej maminka sa jej snažila zlepšiť náladu varením večere. No dievčatko bolo však stále smutné. Keď v tom Barborke vypadol papierik z knihy receptov. A na tom papieriku bol práve recept na kúzelný koláč. Maminka sľúbila dcérke, že keď sa naučí a dokončí si úlohy môžu si spolu koláčik, ktorý vymyslela stará mama upiecť. A dnes sa dozvieme ako ten príbeh pokračoval.
Keď maminka dovarila večeru a Barborka si dokončila svoje domáce úlohy, maminka ju zavolala, aby spolu sa navečerali a pekne spratali kuchyňu. „Ták a teraz môžeme ísť piecť!“ povedala maminka keď doumývala riad. S dcérkou si potom vytiahli zástery, vybrali všetky suroviny, ktoré treba na babičkin kúzelný koláč a pustili sa do pečenia. Barborke to išlo ako od ruky! Dokonca sa aj usmiala a nebola taká smutná! Miešala, mixovala či formovala cesto. Potom spolu koláčik nechali vykysnúť.
Maminka si zatiaľ dcérku posadila na stoličku a vyrozprávala jej príbeh o kúzelnom koláčiku: „Keď som bola maličká, chodila som k svojej starej mame na prázdniny na Oravu. Ty si ju bohužiaľ už nestretla. Bola to veľmi slušná a milá babička s tým najčistejším srdcom, ktoré bolo plné lásky. Keď som bola smutná, vždy mi tento koláčik babička upiekla. A vieš prečo bol práve kúzelný? Pretože ho vždy babička s láskou upiekla a ja som ju vždy s obdivom sledovala. Keď som trošku narástla som jej s radosťou pomohla. Boli to krásne chvíľky s babičkou na ktoré doteraz rada spomínam.. a vždy mi nie len zlepšili náladu ale i vyčarovali úsmev na tvári. Práve ona ma naučila, že všetko treba robiť s láskou a ku každému treba byť milý. A vždy keď sme si dali spolu koláčik už som smutná viac nebola.“ dopovedala maminka. Malá slzička jej stekala po líci, ako si maminka spomenula na svoju starú mamu.
Barborka sa usmiala na maminku a slzičku jej zotrela: „A teraz ho spolu ochutnáme my! Kvôli tvojej starej mame! A nebudeme smutné!“ povedala Barborka.
A tak sa do toho pustili. A Naozaj jej pečenie zlepšilo náladu. Keď koláčik vykysol, vytvarovali cesto a hodili koláč do trúby. Keď sa dopiekol, maminka nachystala na stôl mliečko a nakrájala koláčik.
„Všade máš mak!“ smiala sa Barborka. Keď sa Barborka usmiala tak aj tá mala všade mak. Maminka a Barborka sa na sebe smiali. Vyzerali ako strašidlá. Zuby mali celé od maku. Starej mame sa to podarilo.. svojim kúzelným koláčom vyčarovala svojej vnučke i pravnučke svojim úsmev na tvári. A Barborka vedela, že vždy keď bude smutná tento koláčik si upečie.
