Bol raz jeden hnedý psík Hafik, ktorý žil vo veľmi dobrej rodinke. Bol to malý psík no odvahy mal neúrekom. Každý deň dostával plnú misku granuliek, vodičku a vždy sa tešil na prechádzky v blízkom parku. Tam sa veselo hral i s inými psíkmi či naháňal neposedné veveričky. Vždy keď jeho najlepší kamoš, chlapec Martinko prišiel autobusom zo školy domov, Hafík ho už verne čakal pri bráne, pripravený na ďalšie dobrodružstvá. Najviac sa Martinko a jeho psík ľúbili hrať na superhrdinov. Vždy niekoho „akože“ zachránili pred zlými zlodejmi, či lietali ako statočný Superman.
Jedného dňa, keď sa Martinko vracal zo školy, jeho verný psík Hafik pri bráne nestál. Čo to čo to, veď kde je jeho verný priateľ? … Martinko nevedel čo sa deje. Zahodil školskú tašku na zem a utekal rýchlo dnu do domu. No ani maminka ani ocinko Hafika nikde nevedeli nájsť. Doma nebol. Kričali ako len vedeli, no ich verný psík neprichádzal. Dokonca ani pod paplónom nebol ..a tam sa Hafík ľúbi schovávať najviac.
„Skúsim ešte garáž!“ zvolal chlapček, keď ho doma nevedeli nikde nájsť. V garáži natrafil na malého pavúčika, ktorý sa schovával v rohu miestnosti.
„Ahoj, nevidel si Hafíka?“ spýtal sa chlapček pavúka, ktorý si tam práve priadol pavučinu. Pavúk sa zamyslel.
„Veru tu som ho nevidel. Dnes som ho videl len na dvore.. a potom za niečím utekal!“ spomenul si nakoniec pavúčik. Martinko poďakoval pavúčikovi za túto informáciu a vybral sa do záhrady.
„Hafík, kde si? Hafik!” kričal smutne ako behal po záhrade. V búde nebol, ani za domom..hmm kde len je. Toto sa na Hafíka nepodobá.. vždy ho predsa verne čakal pri bráničke.. aby sa potom spolu hrali. „Jój..čo keď sa mu niečo stalo! Pavúčik hovoril, že niekam utekal!” rozmýšľal Martinko nahlas. Určite sa mu len niekde schoval. Pozrel hore na strom, kde sedela mala ryšavá veverička. Čo keď bežal Hafík za ňou..musí sa jej spýtať!
„ Ahoj, nevidela si môjho psíka Hafika?” spýtal sa jej Martinko zvedavo . No veverička len nechápavo pokrútila hlavou, že žiadneho psíka nevidela. Martinko sa nevzdával a hľadal ďalej. Jeho rodičia zatiaľ chodili po ulici a tiež hľadali Hafika. Chlapček obehol záhradu, kde pri kriku malín natrafil na ďalšie zvieratko, ktoré možno Hafíka videlo. V malinovom kríku, na jednom lístku sedela malá včielka.
„Ahoj pani včielka, nevidela si môjho psíka Hafika?” spýtal sa Martinko. Včielka priletela bližšie k chlapčekovi a zabzučala: „Hmm..ale áno, utekal preč!“ povedala chlapčekovi nakoniec a zatrepotala krídelkami.
„To mi povedal aj pán pavúčik…a nevieš kam utekal?“ spýtal sa jej Maťko.
„Utekal von na ulicu, počul kričať malé dievčatko!“ spomenula si nakoniec pani včielka a odletela preč. Martinko jej vrúcne poďakoval a vybral sa na ulicu. Žeby jeho odvážny psík išiel niekomu zachrániť život? Často sa predsa hrajú na superhrdinovi. Vyšiel preto von a hľadal ho po okolí. Vedel, že sa nájde, je predsa veľmi odvážny. A to ako táto rozprávka skončí sa dozvieme v ďalšej časti.