S príchodom jesene začína slnko skôr zapadať, obloha je častejšie plná mrakov a často nastáva obdobie dažďov. Niekedy prší len chvíľu, ale niekedy prší celé týždne. Raz takéto zlé obdobie prišlo aj do našej dediny. Fúkal veľký vietor a mraky sa zhromaždili vedľa seba. Bola z toho poriadna búrka. Ale aj keď búrka ustala, pršalo daľej.
Vtedy v jednom domčeku sedela za oknom Hanka. Dívala sa von a bola smutná, že dážď nechce prestať. Chcela sa hrať vonku, ale nemohla, keď tak silno pršalo. Veď v daždi sa nedá na nič vymyslieť. Jej mame bolo Hanky ľúto, a tak prišla s nápadom. „Hanka, čo keby sme poslali správu po vode,“ navrhla jej maminka. Hanke sa rozžiarili oči. „Ako to myslíš? Akú správu a kam po vode? Hovor mami, rýchlo“ vypytovala sa Hanička rýchlo.
„Najprv si vyrobíme loďky. Zlepíme špajdle, aby vyzerali ako loďky. Pekne ich namaľujeme a na loďky nalepíme odkaz. Na kúsok papiera napíšeme niečo pekné a poriadne to pripevníme na loďku. Potom pôjdeme k potoku a loďku pošleme po vode. Možno sa k niekomu dostane,“ vysvetlila mama.
Hanka z toho bola nadšená. Okamžite si vzala špajdle, pastelky, lepidlo a strávila nad výrobkom celé hodiny. Keď bola loďka hotová, nakreslila obrázok a napísala pod neho. „Prajem pekný deň.“ List zabalila do sáčku a prilepila ho na loďku. Potom si Hanka a jej mama obliekli gumáky do dažďa a pršiplášť. Prišli k potoku a opatrne loďku pustili. Hanička mala veľkú radosť. Jej výrobok krásne plával na malej vode a hrdo niesol jej správu. Stále dúfala, že niekto objaví jej malý list s loďkou.
Dážď ešte dlho neustával, a tak Hanička neprestávala ani s výrobou. Takmer každý deň posielala po vode lodičku s pekným odkazom.
Prešlo niekoľko týždňov. Vonku už nepršalo, ale už sa objavovali prvé ranné mrazy. Hanička teraz bola chorá, a tak ležala v posteli a počúvala rádio, keď sa zrazu stalo niečo neuveriteľné. Z rádia sa ozval hlas staršej pani. „Chceli by sme sa veľmi poďakovať a poslať pieseň tomu, kto nám v tom škaredom a daždivom počasí zdvihol náladu svojimi správami v malej loďke, ktorá k nám každý deň priplávala po potoku. Bolo to veľmi milé. A vždy nás to rozosmialo.“
„Mami, počula si to? Loďka k niekomu dorazila! Všetky sa k niekomu doplavili. A páčila sa im a páčila sa im aj správa!“ Hanka zavolala na svoju mamu z postieľky. Mamička k nej prišla, pohladila ju po jemných vlasoch a povedala: „Áno, dievčatko, počula som to. Som veľmi rada, že si niekoho potešila. A som na teba hrdá. Teraz si ľahni nech sa čoskoro uzdravíš a budeš sa môcť opäť hrať vonku.“
Hanka v tú noc spala sladko. Mala veľkú radosť zo správy, ktorú počula v rádiu. Tešila sa, keď sa uzdraví, aby mohla opäť niečo vyrobiť a rozveseliť niekoho iného.
Ďakujem, veľmi dobrý Rozprávka. Tvoje rozprávky mi pomáhajú učiť sa po slovensky 🙂