Lenka bola na Lukáša nahnevaná. Nevedela mu odpustiť, čo jej urobil. Lebo to čo urobil, bolo ešte horšie, ako keby ju oblial normálne, klasicky, ako inokedy. Chcela sa mu pomstiť, no nevedela ako. V utorok sedela so svojimi kamarátkami a premýšľali, čo urobiť.
Zrazu išla okolo Miškina mama, prisadla si k nim, a keďže mala chvíľu čas, vypočula si ich problém. „Ale veď to neviete? Hovorí sa, že v pondelok oblievajú chlapci a v utorok po Veľkej noci zase dievčatá. Takže im to dnes môžete pokojne vrátiť.“ Dievčatá sa potešili. Naozaj o tomto počuli prvýkrát. Lenka vedela, že Lukáš má o štvrtej futbal, a preto sa rozhodla, že oblievačku bude dobré urobiť tam. Pre istotu. Aby mama nehrešila. K Lenke sa pridali aj jej kamarátky. Tie svojim bratom a susedom chceli oblievačku tiež vrátiť. Lenže ako to urobiť tak, aby ich obliali naraz a všetkých? Jednoducho! Natiahli na ihrisko hadicu z šatne a čakali, kým chlapci prídu. Počkali, kým skončí tréning, a potom ich ošpliechali!
Chlapci pišťali a utekali ako baby! No kým sa spamätali, boli celkom premočení. Tréner sa len smial. Odvaha dievčat sa mu veľmi páčila. Chlapcom už menej. A menej aj ich mamám, pretože skoro všetci boli o pár dní nachladnutí. Kombinácia studenej vody a chladného počasia nebola veľmi dobrá a dievčatá si to neskôr aj samy uvedomili. Čo sa stalo, sa však už neodstane a chlapci s dievčatami zakopali vojnovú sekeru. A keď sa všetci vyliečili, išli sa spoločne bicyklovať.