Na samom okraji dediny pri lese žili dedko s babkou v malej chalúpke. Spoločne hospodárili deň čo deň a z času na čas babička napiekla dedkovi nejakú dobrotu. Jedného rána sa dedko zobudil s obrovskou chuťou na pampúšik. Požiadal teda babičku, či by mu ho neurobila.
Babička by bola dedkovi rada vyhovela, ale akurát nemala doma žiadnu múku. Mlsný dedko mal hned riešenie: „Babička, pozametaj všetky zvyšky múky v sýpke, určite jej bude nakoniec dosť.“ Babička tak urobila a naozaj pozametala dosť múky na jeden pompúšik pre dedka. Do múky pridala droždie, mlieko a vajce, trochu osladila, vymiesila hladké cesto a nechala ho vykysnúť. Potom pridala chutný domáci džem a vytvarovala bacuľatý pampúšik, ktorý vyprážala na masle dozlatista. Pampúšik bol jedna báseň. A ako voňal! Ale bol ešte príliš horúci, tak ho babička položila na okno, aby trochu vychladol.
Kým pampúšik pomaly chladol, začalo mu byť dlho. Rozhodol sa zoskočiť z okna a utiecť do sveta. Vybral sa cestičkou rovno do lesa.
Onedlho narazil na zajaca ušiaka. Ten zastrihal ušami a hladne sa oblízol. „Nejedz ma, zajačku, zaspievam ti pesničku,“ povedal pampúšik a začal spievať.
„Ja, malý pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
marmeládou naplnili
a na masle pražili,
na okienku chladili.
Utiekol som dedkovi
utiekol som babičke
a tebe zajac utečiem tiež!“
Len čo dospieval posledný tón, pampúšik sa plnou rýchlosťou kotúľal preč, skôr než si zajac stihol uvedomiť, ktorá bije.
Nekotúľal sa však dlho, keď narazil na vlka šediváka.
„Vrrr,vrrr,“ zavrčal vlk a vyceril na pampúšika zuby.
„Vlk, nezjedz ma, zaspievam ti pesničku.“ Vlk neochotne zavrel papuľu a podozrievavo sledoval pampúšika, čo sa bude diať. Kým pampúšik spieval, započúval sa a privrel oči.
„Ja, malý pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
marmeládou naplnili
a na masle pražili,
na okienku chladili.
Utiekol som dedkovi
utiekol som babičke
utiekol som zajacovi
a tebe vlk utečiem tiež!“
Vlk ani nestihol otvoriť oči a pampúšik sa už niekam zakotúľal. Ako sa tak kotúľal, stretol medveďa chlpáča. A ten už po ňom naťahoval svoju veľkú chlpatú labku. Pampúšik sa však nenechal vyviesť z rovnováhy a hneď zvolal: „Nejedz ma, medveď, radšej si vypočuj moju pesničku!“ A spustil:
„Ja, malý pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
marmeládou naplnili
a na masle pražili,
na okienku chladili.
Utiekol som dedkovi
utiekol som babičke
utiekol som zajacovi
utiekol som vlkovi
a tebe medveď utečiem tiež!“
A bol preč.Chvíľu sa kotúľal a narazil na líšku ryšku prefíkanú. Tá si ho hneď pochvalne prezrela a nešetrila lichôtkami: „Aký si voňavý, pampúšik! A taký guľatý a lesklý!“Pampúšik už naučený spustil svoju pesničku:
„Ja, malý pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
marmeládou naplnili
a na masle pražili,
na okienku chladili.
Utiekol som dedkovi
utiekol som babičke
utiekol som zajacovi
utiekol som vlkovi
utiekol som medveďovi
a tebe líška utečiem tiež!“
„To bola taká pekná pesnička, pampúšik,“ líška hneď ocenila jeho spev, „škoda, že som taká stará a zle počujem. Nemohol by si mi skočiť na nos a zaspievať ju ešte raz? Lepšie by som ju počula.“
Pampúšik sa ešte trochu nafúkol, keď sa nadúval od pýchy, že mu líška chváli spev. Bez ďalšieho rozmýšľania vyskočil líške na ňufák, aby zožal ešte väčšiu chválu, a začal svoju pieseň:
„Ja, malý pampúšik, mäkký
A v tom líška urobila ham a pampúšika zhltla.
