Bol krásny slnečný deň a rodičia si pre malú Kláru vybrali nevídané prekvapenie. Dnes mala totiž desiate narodeniny. Dievčatko vždy snívalo o tom, že jedného dňa bude mať psíka, malé šteniatko. A jej rodičia sa rozhodli ju prekvapiť a tento sen jej splniť.
„Vstávame!“ zvolala maminka, keď zavolala malú Kláru na raňajky. Na stole ju čakala kaša s ovocím. „Hmm, že by zabudli na moje narodeniny, kde je torta, darčeky?“ pomyslelo si smutne dievčatko. Na stole totiž nič okrem bežných raňajok nebolo. Po raňajkách sa Klára s rodičmi vybrali do obchodu. Aspoň to jej povedali. Klára len smutne hľadela z okna auta sledujúc mihajúce sa obchody za oknom. Čo keď naozaj na jej narodeniny zabudli. Ale počkať, veď toto nie je cesta do obchodu, kam vždy chodievame. Rodičia zrazu zabočili ku mestskému útulku. „Ja budem mať šteniatko!“ zvolalo veselo dievčatko a vybehlo z auta. Klára neverila vlastným očiam. Ona bude mať skutočne svojho vlastného psíka, o ktorého sa bude starať. Rodičia s radosťou hľadeli na svoju šťastnú dcérku. Ako tak prechádzali útulkom, hľadeli na všetky malé tváričky psíkov, ktorí hľadali svoj domov. Všetci natešene čakali, štekali a krútili chvostíkmi, dúfajúc, že si ich malá Klára vyberie. Dievčatku zrazu do oka padol psík menom Peny. Tento biely psík bol však iný než tie ostatné, a to práve preto, že mu chýbala jedna nožička. Niečo však na jeho modrých očkách Klárku fascinovalo. Bolo to ako keby si ju ten psík vybral. Peny začala vrtieť chvostíkom, a aj keď mala len tri nožičky, začala predvádzať Klárke všetky triky, ktoré len pozná.
„Poď zlatko, poď sa pozrieť na malé šteniatka. Veď predsa o šteniatku si snívala,“ povedala jej maminka a ťahala ju k malým rozkošným šteniatkam, ktoré medzi sebou šantili. Boli krásne, každé bolo iné. Jedno bolo ryšavé, druhé zase čierne a veľké, iné zase maličké a biele. Klárka hľadela na tie malé roztomilé šteniatka, no vedela, že jej srdce si predsa len získal iný psík. „Ja viem, že som chcela šteniatko, ale myslím si, že ja som si už psíka vybrala,“ povedala Klárka rodičom a tete v útulku. Rodičia neveriacky hľadeli na malú dcérku. Veď vždy predsa snívala o tom, ako bude vychovávať malé šteniatko. No Klárka bola neodbytná a rozbehla sa ku klietke, kde bola Peny. Tá keď ju zbadala, rýchlo vyskočila a chvostík jej išiel jedna radosť. „Tohto psíka chcem!“ povedala s úsmevom Klárka. Rodičom sa jej nápad najskôr nepáčil, vedeli, že to bude veľa starostí, no nakoľko mala ich Klárka dnes narodeniny, nakoniec súhlasili a Peny s nimi išla domov.
Od prvého dňa mali Klárka a Peny spolu silné puto. Klárka jej vystlala nový pelech, nakúpila hračky, granule, a dokonca ju naučila aj nové triky. Peny Klárku sledovala na každom jej kroku, a dokonca aj keď mala len tri nožičky a bola iná než ostatní psíkovia, vedela, že Klárka je tu vždy pre ňu, tak ako ona pre Klárku.
