Niekde za rohom len kúsok – hľadá jarné kvietky malý zajačik.
Po výdatnej zime konečne prišla jar. Zajačik Bing behal v čižmách vo zvyškoch topiaceho sa snehu a skákal radostne do mlák. Flop ho so záujmom sledoval a užíval si teplé slnečné lúče.
„Jé, Flop, pozri sa! To je krásna kvetina,“ volal Bing a ukazoval do trávy na trs malých bielych kvetín.
„To sú snežienky,“ povedal Flop.
„Snežienky? Volajú sa podľa snehu, pretože v ňom rastú?“ pýtal sa zvedavo Bing.
„Nie, Bing. Nerastú v snehu, ale keď sneh zmizne. Patria medzi prvé jarné kvietky, ktoré na jar vykuknú zo zeme.“
„Jéj, pozri, tam je ďalšia snežienka. A je oveľa väčšia,“ bežal Bing ďalej do záhrady.
„To nie je snežienka. To je bleduľa. Vidíš? Má väčší kvet a vyzerá skôr ako bledý zvonček.“
Bing si so záujmom kvietok prezeral.
„Budeme hľadať ďalšie kvietky,“ rozhodol sa Bing a vybehol zo záhrady cestou na lúku.
„Dobre, Bing, ale spomaľ, aby som ti stíhal,“ volal za ním Flop.
Cestou na lúku Bing uvidel Sulu, ako sedí na zemi a plače vedľa kôpky snehu.
„Ahoj Sula. Čo sa ti stalo?“ pýtal sa Bing.
Sula ukázala na kôpku snehu. Až teraz si Bing všimol, že z nej trčí mrkva a o kus ďalej leží na zemi v tráve hrniec.
„To bol tvoj snehuliak?“ pýtal sa Bing.
Sula len prikývla a ďalej plakala. Bingovi bolo Suly ľúto. Tak veľmi sa jej snehuliak podaril a ona sa s ním každý deň tak rada hrala. A teraz je snehuliak preč.
„Flop, nešiel by Sulin snehuliak opraviť?“
„Ale, Bing, veď už tu nie je žiadny sneh, z ktorého by si ho opravil. Sneh sa v teple mení na vodu. Na jar sa topí a v zime zase napadne,“ vysvetľoval Flop.
„To je mi veľmi ľúto, Sula. Nedá sa to opraviť.“
Zrazu dostal Bing nápad, ako Sulu rozveseliť.
„Vieš, jar nám síce búra snehuliakov, ale na oplátku vyťahuje zo zeme tie najkrajšie kvietky, aké som kedy videl. Sú biele ako sneh!“ rozprával nadšene Bing.
Sula už neplakala a zvedavo Binga počúvala.
„Poď, ukážem ti, kde rastú.“
Bing a Sula prišli na lúku. Bing hneď Sule ukazoval snežienky aj bledule. Sula mala kvietky veľmi rada a tieto sa jej veľmi páčili.
„Sú krásne, Bing. Pripomínajú mi sneh, ktorý mám tiež rada. Vôbec mi nevadí, že sa mi snehuliak roztopil. Určite mi miesto neho vyrastú tiež tak krásne kvietky.“
Za niekoľko dní nebolo po snehu ani pamiatky. Bing sa práve hojdal na hojdačke, keď k nemu pribehla Sula.
„Bing! To musíš vidieť! Miesto snehuliaka mi vyrástlo celé pole farebných kvietkov!“
Bing hneď nechal hojdanie a bežal za Sulou. A naozaj. Na mieste, kde ešte pred niekoľkými dňami stál snehuliak, bolo teraz plno farebných kvetín. Boli nádherné, žlté, fialové, biele aj červené.
„Jé, snežienky sú aj farebné, Flop?“ divil sa Bing.
„To sú krókusy,“ povedal Flop a usmieval sa.
„Jar je krásna,“ vzdychla Sula a s láskou v očiach sa dívala na farebné kvety.
Bing sa vrátil na ihrisko, kde na neho čakal Pando.
„Ideš nejako neskoro, Bing.“
„Zdržal som sa, Pando, prepáč.“
„To je v poriadku,“ povedal Pando. „Povedz mi, čo ťa tak zdržalo?“
„Raz po obede som sa hral v mlákach. A našiel som jarné kvietky, snežienky a bledule. Ale potom som stretol Sulu. Bola veľmi smutná, pretože sa jej roztopil snehuliak. A tak som jej ukázal kvietky, aby sa zase mala z čoho radovať. A dnes mi prišla ukázať, že jej namiesto snehuliaka vyrástli tiež kvietky, farebné krokusy.“
„Jar je krásna. Mám veľmi rád všetky tie pestré farby,“ povedal Pando a obaja kamaráti sa išli hojdať na hojdačky.
