Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Niektoré aj do kurína, aby na ne sliepka videla. K tomu jej tam postavili na poličku vázu s vetvičkami vykvitnutej vŕby, ktorým sa hovorí bahniatka. Na ne tiež navešali vajíčka, takže z toho vznikla krásna vajíčková kvetina.
„Ako bolo v kostole?“ pýtala sa Zubomila.
„Čo ja viem? Dnes som zaspal a potom sa mi tam už ani nechcelo chodiť.“
„Bubík, ty si taký leňoch. Prišiel si o pokračovanie príbehu o Ježišovi.“
„Tak mi ho povedz ty, ty môj zub múdrosti,“ pochválil sestru Bubík.
„Dnes sa nemáš mračiť.“
„To je ako všetko?“ pýtal sa Bubík a naschvál sa zamračil.
„Dnes je škaredá streda,“ pokračovala Zubomila. „Ježiš pri rozprávaní príbehov ľuďom nebol sám. Mal ešte dvanásť učeníkov. Tí sa to od neho učili, aby mohli jeho príbehy rozprávať ďalej.“
„Rozprávanie, rozprávanie, to je samé rozprávanie. A o čom vlastne rozprávali?“
„O tom, ako sa k sebe majú ľudia pekne správať. Ale neprerušuj ma. Jeden z tých dvanástich učeníkov sa volal Judáš. A práve na škaredú stredu sa na Ježiša mračil a škaredil.
„Asi musel tiež celý utorok upratovať,“ zaškľabil sa Bubík.
„Nie, kvôli tomu sa nemračil.“ Judáš sa mračil a rozhodol sa, že za tridsať strieborných zradí Ježiša vládcovi tej krajiny. Tým, ktorým sa jeho rozprávanie nepáčilo, to som ti už hovorila včera.“
„Veru, asi áno.“
„Asi? „Ty ma nepočúvaš?“ hnevala sa Zubomila.
„Ale áno. Jedným uchom ťa počúvam a druhým to zase púšťam von. Nechcem, aby toho v mojej hlave zostalo veľa. Mohla by potom prasknúť,“ smial sa Bubík.
Zajko ich so záujmom počúval a potom povedal: „Niekedy sa streda volala aj čierna streda.“ Ale nie kvôli vášmu príbehu. Kvôli tomu, že sa vymetali sadze z komína. Privítanie jari má byť hlavne veselé, plné nádeje, a maľované vajíčka znamenajú nový život. Maľovalo sa už dávno, ešte pred Ježišom.“
„Pretože z nich sa liahnu kuriatka, znamenajú život.“ „A o to pri vítaní jari ide predovšetkým,“ súhlasila Zubomila.
„Áno, červené vajíčka znamenali život a zlaté zase slnko,“ rozprával zajko.
„Preto by sme mali dať veľa zlatých a žltých vajíčok sliepke do kurníka, aby jej tam pekne svietili.“
Keď mali hotovo, zbalili farby a upratali po sebe. Kurník už vyzeral veľkonočne. Sliepka zakotkodákala a zniesla čierne vajíčko.
„Zajtra sa opäť stretneme.“ „Treba sem ešte priniesť nejakú zeleň, aby to tu pôsobilo viac jarným dojmom,“ zhodnotil ich dielo Bubík.
„Ja ešte musím niekoho vystrašiť,“ spomenula si Zubomila.
„Tak sa pozri do zrkadla, možno sa zľakneš,“ chichotal sa Bubík a dal sa na útek, pretože Zubomilu veľmi nahneval. Tá bežala za ním. Hrozila, že keď ho chytí, urobí mu z tváre kraslicu tými farbičkami.
Úloha: Namaľujte si vyfúknuté vajíčko a zaveste ho na mašličku na stromček, vetvičku vo váze… podľa vašich možností. Mačacím domácnostiam odporúčam vešať ich na luster alebo na iné miesta pri plafóne.☺
Ako odmenu si vymaľuj ďalšie vajíčko čiernou farbou.
