V ďalekej africkej krajine, kde zvieratá žijú voľne v prírode, sa odohral príbeh, ktorý ti budem rozprávať. Je to príbeh o priateľstve a o odvahe.
Vtedy bolo v Afrike krásne teplé popoludnie. Slniečko svietilo a široko-ďaleko nebol ani jeden obláčik. Vietor jemne pofukoval a pod stromami odpočívala skupina slonov. Väčšina z nich bola dospelá, ale medzi nimi pobehovalo aj pár sloníčat. Jedno bolo obzvlášť zvedavé a často odbiehalo od skupiny. Chvíľu ho zaujímal motýľ poletujúci okolo a potom zase jašterice, čo sa vyhrievali na teplých kameňoch. Malé sloníča sa stále niekde motalo a hralo sa. A pritom si vôbec nevšimlo, že v neďalekej tráve číha veľký lev.
Keď už bolo sloníča dostatočne ďaleko od svojho stáda dospelých slonov, lev sa pomaly v tráve priblížil. Stále číhal a čakal, až bude sloníča čo najďalej od svojej skupiny. Až bude samo a bude bezbranné. Potom si naň lev chcel trúfnuť. Keď sa sloníča snažilo odtrhnúť kvietok svojím chobotom a nedávalo pozor, lev už vyšiel z trávy a pomaly sa plížil k malému slonovi. Ten bol zabraný do svojej hry a vôbec netušil, aké nebezpečenstvo sa k nemu blíži.
V tej chvíli si to všimol jeden dospelý slon. „Rýchlo, rýchlo! K sloníčaťu sa blíži lev. Vidíte? Tam za trávou. Musíme mu pomôcť!“ Všetci sloni sa pozreli na hrajúce sa a nič netušiace mláďa. Keď videli kúsok od neho leva, neváhali a rýchlo sa ponáhľali na pomoc. Všetci dospelí sloni sa rozostúpili okolo sloníčaťa do kruhu. Chrbtom k nemu a tvárou k levovi. Malý slon nebol ani vidieť. Sloni nebojácne stáli okolo svojho maličkého. Boli pevní a odvážni, aj keď vedeli, že lev má tiež veľkú silu. Stáli tam a ani sa nepohli. Bez strachu a s odvahou chránili svoje mláďa zo stáda.
Lev pomaly obchádzal slony dookola. Vedel, že sa k malému sloníčaťu nedostane. Snažil sa ešte nahnať hrôzu svojím revom, ale slony sa nezľakli. Bolo ich viac a držali spolu. A v tom bola ich sila. Nepotrebovali pazúry ani zuby a ani rev ako lev. Stačilo, že mali prevahu a držali spolu. Lev cítil, že prehral. Keď videl odvahu slonov a ich lásku k malému sloníčaťu, neodvážil sa nič urobiť. Stiahol chvost medzi nohy a porazene odišiel. Slony vyhrali. Keď videli, ako lev odchádza, vydýchli si.
Vedeli, že sú v nebezpečenstve. Ale ich láska, priateľstvo a odvaha boli väčšie než čokoľvek iné. Malé sloníča ďakovalo všetkým, čo ho chránili. Tiež sľúbilo, že už bude dávať väčší pozor a držať sa bližšie svojho stáda. Vedelo, že jedine uprostred neho je v bezpečí.
Slony sú pre nás príkladom. Aj keď sa nevedia biť a ani nemajú pazúry, dokážu prejaviť obrovskú odvahu. Vedia sa podporiť a sú múdri. Vedia, že aj bez nejakého útoku, dokážu zvíťaziť.
