Katka sa ráno zobudila a pri pohľade z okna zistila, že na záhrade nie je všetko tak, ako bolo, keď išla spať. Na záhrade stál veľký strom, na ktorom boli priviazané stužky. Hneď sa rozbehla za babkou zistiť, čo sa stalo, pretože rodičia odišli ešte včera na návštevu k tete. „Babka, babka, videla si to?“ Babka sa zasmiala: „Ak myslíš ten postavený máj, tak áno, videla som ho. Musím povedať, že je veľmi pekný a Tomáš si dal na ňom veľmi záležať.“ Katka nechápala. Tomáš bol frajer jej sestry Moniky. Čo s tým má ale spoločné? „Joj! A ty nepoznáš stavanie májov? Predsa vždy v máji postavia na námestí máj.“ Katka pokrčila plecami: „Na námestí možno, ale nikdy sme ho nemali postavený pred domom. Čo to znamená?“
Babka to Katke vysvetlila: „Keď chlapec postaví dievčaťu máj, znamená to, že ju má rád a že si ju chce zobrať za ženu.“ Katka sa začudovala: „To je ale zvláštna tradícia. Veď stačí, aby jej to normálne povedal. Načo sa musí zakrádať po nociach a stavať v záhrade stromisko!” Babka mykla plecom: „Nuž to je taká tradícia. A vieš ako vznikla?“ Katka nevedela. A tak babka navarila čaj, natrela chlieb s lekvárom a začala rozprávať: „Kde bolo, tam bolo, bolo to vraj veľmi dávno, žila raz jedna Anička, krásne, múdre a pracovité dievča. Do tohto dievčaťa boli zaľúbení snáď všetci chlapci v okolí, no ona mala oči len pre svojho Jožka. Anička však mala oca, ktorý nechcel, aby sa zaľúbenci mali radi. Povedal Jožkovi, že mu Aničku dá, len ak odíde do služby, zarobí veľa peňazí a kúpi Aničke gazdovstvo, na ktorom budú žiť. Jožko súhlasil. Aby však dal všetkým najavo, že Anička je jeho dievča, že ju má rád a že si ju vezme za ženu, postavil jej pred odchodom pred dom vysoký strom ozdobený pestrofarebnými stužkami. Bolo ho vidieť už z diaľky a všetci vedeli, že ho tam postavil Jožko, ktorý si Aničku čoskoro zoberie za ženu. A to všetko sa stalo práve na prvého mája. Podobne to urobili aj jeho kamaráti, ostatní drevorubači. Postavili svojim frajerkám pred domami máje.“ Katka ani nedýchala. „A čo, prišiel ten Jožko? Bola svadba?“ Babička sa usmiala. „Veru áno. Do roka a do dňa, presne prvého mája ďalšieho roku prišiel Jožko a vzal si Aničku za ženu. A odvtedy sa to takto robí. Ak má chlapec dievča rád, postaví jej máj, aby o tom všetci vedeli. Dnes je to však už iné. Dnes sa postaví v meste, alebo na dedine jeden máj pre všetky dievčatá. Tvoja sestra má ti veru šťastie, že sa jej stala takáto vec. Veru aj mne raz tvoj dedko postavil máj, to už bolo ale veľmi dávno…“ Vtom do izby vošla Monika, Katkina sestra. Katka Vyskočila zo stoličky a začala vyskakovať. „Bude svadbe! Bude svadba!“ A Monika sa jej zasmiala a poťukala si po čele. Máj na záhrade ale ešte nevidela.
