O sliepočke, ktorá chcela lietať

Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.

Celé dni sa Cipa pozerala na oblohu a obdivovala vrabce, holuby i sýkorky, ako jej lietali nad hlavou a užívali si slobodu a voľnosť, zatiaľ čo ona musela byť zavretá na dvore a pohybovať sa mohla len po svojich krátkych nešikovných nohách. Všetky ostatné sliepky o jej sne vedeli a posmievali sa jej. „Aká si hlúpa! Takéto sny! Radšej snívaj o tom, že budeš znášať veľa vajec!“ Sliepka si ale nedala povedať a rozhodla sa, že keď bude trénovať, určite sa lietať naučí. A tak mávala krídlami a pomaly sa odrážala na jednej nohe. Celý dvor sa na ňu pozeral a smial sa jej. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka, ostatné sliepky s kohútom, ba aj gazda s vnukom. Ale sliepka sa nevzdávala a trénovala. Po mesiaci sa jej zdalo, že už to má celkom dobre natrénované, a preto vybehla na rebrík a skočila z prvého stupienka. Skočila, a predsa sa jej nič nestalo! A tak išla na druhý stupienok, skočila a zase sa jej nič nestalo. Ba trochu zamávala aj svojimi krátkymi krídlami. Cipa spyšnela a myslela si, že už vie lietať. Darmo jej to ostatní vyhovárali, nedala si povedať a vystúpila na posledný schodík rebríka a chcela vzlietnuť. Skočila, no drobné krídla jej nestačili. Cipa dopadla na zem a zlomila si nohu. Tááák veľmi ju tá noha bolela, že sa dala chytiť aj gazdovi a nohu si obviazať. A tak behala Cipa po dvore s obviazanou nohou a bola jediná sliepka v celom okolí, ktorá si myslela, že sa dokáže naučiť lietať. Je veľmi pekné naučiť sa niečo nové, no nie vždy nám je to osudom predurčené. Holuby, sýkorky a vrabce síce vedia lietať, no zase nedokážu znášať také chutné vajcia ako sliepky. A to si uvedomila aj Cipa. Už nikdy sa nechcela naučiť lietať, hoci jej tento pokus zlomená noha vždy pripomínala.