Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorú nič nebavilo. Neprechádzala sa v záhrade, nejazdila na koni, nemaľovala obrázky, nehrala na husliach ani nečítala knihy. Len jedla a oddychovala. Neveríte? Tak počúvajte.
Ráno vstala, naraňajkovala sa a zase si musela oddýchnuť. Keď si oddýchla, zase si vypýtala desiatu. Potom si zase na chvíľu ľahla a ležala až kým nebol obed. Po obede bola taká unavená, že až do olovrantu oddychovala a po olovrante sa začala chystať na večeru. Kráľ a kuchári boli z toho veľmi nešťastní. Kráľ bol nešťastný preto, lebo princezná bola väčšia a väčšia a už sa skoro vôbec nezmestila cez dvere. Všetky šaty jej boli malé a v koči sa už tiež nemohli voziť, lebo ju kone nevládali ťahať. Kuchári boli nešťastní zase preto, lebo princeznej nestíhali toľko variť. Pomaly sa míňalo aj mäso aj cukor, zásob v pivniciach ubúdalo. Jedného dňa, keď sa zase princezná dokotúľala do kuchyne, aby si vypýtala jesť, kráľ sa rozplakal. Prišla ho utešovať stará slúžka, ktorá mu poradila, že vie ako by sa dalo princeznej pomôcť. Kráľ súhlasil a sľúbil, že urobí všetko tak, ako mu slúžka poradí.
Slúžka vzala princeznú k svojej sestre, ktorá bývala ďaleko v horách. Princezná bola nahnevaná. Nebolo tam ani mäkkej postele, ani čistých izieb a nebolo tam ani kuchárov, čo by jej varili. Slúžkina sestra jej prikázala, že ak chce jesť, musí pracovať. Princezná nesúhlasila, no po pár hodinách zistila, že jej nič iné nezostáva. Kráľ ju tam nechal a nikto iný jej teda nepomôže. Princezná začala teda robiť to, čo jej slúžkina sestra prikázala. Nosila vodu, pracovala v záhrade, ukladala drevo, umývala dlážku, prala periny. A za to všetko dostala len kúsok chleba s maslom a pohár mlieka. Princezná bola nahnevaná, no nič sa nedalo robiť. Robila tak, ako jej povedala slúžkina sestra.
O rok sa princezná vrátila na hrad ku kráľovi. Bola celkom zmenená. Bola pekná a chudá a okrem toho aj pracovitá, sama chodila do kuchyne pomáhať kuchárom, no to čo navarila nezjedla sama – nosila to jedlo chudobným ľuďom, ktorí boli hladní.