V jednej peknej dedinke jazdí školský autobus. Je farebný a šoféruje ho veselý vodič. Keď ide, vyzerá to, akoby sa celý triasol. To preto, že vezie všetky deti z celej dediny. Tie si stále štebotajú a smejú sa a neusedia na jednom mieste, ale vodičovi to nevadí.
Vezie ich do školy a zo školy. Zastavuje na každej autobusovej zastávke. Keď vezie deti zo školy, na niektorých zastávkach čakajú na deti rodičia, na iných staré mamy alebo dedkovia a niekde aj starší súrodenci. Len na jednej zastávke vždy čaká pes. Baryk. Verný priateľ malého školáka Mateja. Baryk je chlpatý a veľký. Je to pes ochranár a veľký pomocník.
Vždy, keď prichádza autobus, vrtí chvostom a šteká na pozdrav. Už sa nevie dočkať, kedy sa stretne so svojím Matejom. Keď školák vystúpi, Baryk sa neudrží a začne ho zdraviť. Skáče okolo neho, oblizuje mu tvár a tvári sa, akoby sa usmieval. Potom kráča verne vedľa neho celú cestu domov. Cestou Matěj vždy rozpráva, čo zažil v škole, a Baryk pozorne počúva, akoby mu rozumel.
Jedného dňa, keď Baryk čakal na autobusovej zastávke, sa stalo niečo nezvyčajné. Matej vystúpil z autobusu, neusmieval sa, hlavu mal sklonenú a nič nehovoril. Baryk sa snažil Mateja rozveseliť, ale ten bol stále veľmi smutný. Takto to pokračovalo ešte niekoľko dní. Keď sa Baryk od Mateja nič nedozvedel a videl, ako sa trápi, rozhodol sa sám zistiť, čo sa deje.
Ráno, keď Matej odišiel do školy, Baryk sledoval školský autobus, ktorým sa deti viezli. Bežal celú cestu za ním, aby ho Matej nevidel. Pri škole sa prikradol ku kríku a z diaľky sledoval, ako jeho kamarát vystupuje a ide do školy. Pomaly kráčal po chodníku. Hlavu mal sklonenú a kráčal tak pomaly, ako len mohol. Nechcelo sa mu ísť do školy. Ale prečo? V tej chvíli za ním prišli traja veľkí chlapci. Jeden štuchal do Mateja, druhý sa zlomyseľne smial a tretí mu bral aktovku.
Matej stál oproti nim a na jeho tvári bolo vidieť, že má strach. Baryk vedel, že to nie sú jeho kamaráti, a pretože chcel svojmu malému kamarátovi pomôcť, rozbehol sa za nimi. Postavil sa za Mateja, vyceril zuby a začal nebezpečne vrčať. Všetci traja chlapci zastali a od strachu sa ani nepohli. „Čo je to? Kto je to? Je tvoj?“ pýtali sa jeden cez druhého a pomaly cúvali. Matej bol najprv prekvapený, že tam vidí Baryka. Keď však uvidel ako ho jeho verný psí priateľ bráni, bol veľmi šťastný. „Áno, je môj. Je to najlepší pes na svete. A ak ma nenecháte na pokoji, roztrhá vám nohavice,“ odvetil Matej s hrdým úsmevom. Všetci traja chlapci utiekli a už nikdy sa neodvážili Matejovi nič urobiť.
Odvtedy znova Baryk verne čaká na svojho školáka na autobusovej zastávke každý deň. Srdečne ho víta a Matej sa usmieva a nie je smutný. Vie, že pri akomkoľvek trápení nie je sám. Má ochrancu a psieho kamaráta.
