Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Väčšinou vylietajú, aby si našli potravu. Nechávajú svoje malé orlíčatá v hniezde a odlietajú, aby im priniesli niečo dobré po zub. A aby ich mláďatá rástli a zosilneli. Keď sú malé orlíčatá trochu väčšie, je čas, aby samy vyleteli z hniezda, aby si vyskúšali silu svojich krídel a naučili sa ako na to.
V jednom takomto hniezde, na najvyššom vrchole, ktorý je na skale, žila rodinka orlov. Mama, otec a dve orlie mláďatá. Volali sa Berinka a Rišo. Rišo, hoci bol rovnako starý ako jeho sestrička Berinka, bol väčší a mal viac sily a odvahy. Berinku mal veľmi rád a so všetkým jej pomáhal. Správal sa ako dobrý starší brat.
Keď nastal čas, aby sa pokúsili lietať sami, Berinka sa veľmi bála. Stáli na okraji hniezda. Obaja sa pozerali dolu. Pod nimi bola neuveriteľná výška. Rodičia boli za nimi. Trpezlivo čakali, kým sa jeden z nich odhodlá a vzlietne. Boli pripravení im pomôcť. Rišo bol taký vzrušený a už sa chystal urobiť krok vpred, ale keď sa pozrel na Berinku, nemohol. Len tam stála, v očiach strach a krídla i nohy mala stuhnuté. Nemohla sa ani pohnúť. Nešlo to. Rišo k nej urobil krok bližšie. „Berinka, čo sa deje?“ Opatrne sa spýtal. „Rišo, ja nemôžem. Veľmi sa bojím. Je to vysoko. Asi nikdy nebudem ten správny orol.“ Smutne sklopila oči a urobila krok späť do hniezda. Rišo vedel, že už je čas. Že dnes musí vyletieť. Ale nechcel ísť bez svojej malej sestry. Vtedy mu niečo napadlo. Musí jej dať pocit bezpečia, aby sa nebála. Tak jej povedal: „Berinka, poletím pod tebou. Som väčší. Ak ti to nepôjde, alebo ak sa budeš len báť, ponesiem ťa. Budem stále pod tebou, budem ťa istiť. Neboj sa.“ Berinka pozbierala všetku odvahu, ktorú mala. Postavila sa úplne na okraj hniezda. Nohy sa jej roztriasli, krídla jej stuhli. Keď sa pozrela na výšku pod sebou, nemohla dýchať. Potom pocítila, ako ju jej braček jemne pohladkal a srdečne sa na ňu usmial. Hoci nič nepovedal, vedela, že jej pomôže. Tri, dva, jeden a teraz. Obaja sa odrazili a nechali sa unášať vetrom. Mávali krídlami, ako len mohli. Rišo celý čas lietal pod Berinkou, aby ju mohol niesť, keby už náhodou nemohla. A niekedy jej trochu pomohol, keď stratila rovnováhu. Čoskoro už obaja lietali ako veľkí orli. Berinka však bola rada, že pri tom prvom kroku jej niekto pomohol.
Ak niekedy pôjdete na vysoké skaly a uvidíte nad sebou lietať orly, možno dva z nich budú Berinka a Rišo. Spoznáte ich podľa toho, že vždy letia pri sebe. Sú pripravené si navzájom pomáhať.
