Milé deti, pamätáte si na medveďa Fera? Áno, to bol ten medveď, ktorý jedol veľmi, veľmi veľa medu, až sa mu všetky zuby pokazili a vypadali. Fero zostal bezzubý a šušlavý a všetky zvieratká sa mu v lese posmievali. Vôbec nikto sa ho nebál. Veď medveď bez zubov? To je nič.
Fero bol z toho taký smutný, že už mu prestal chutiť aj ten med. A tak len sedel a sedel a rozmýšľal. Nechcel sa s nikým ani rozprávať a neprijímal ani žiadne návštevy, pretože sám seba nemohol počúvať a bál sa, že sa mu budú zase posmievať. Videl, že okolo neho idú dva zajace a keďže sa s nimi nechcel rozprávať, schoval sa im do kríkov. Dúfal, že zajace rýchlo prejdú a on sa vráti do jaskyne, no nebolo tak.
Zajace si rozložili deky a urobili si piknik. A ohovárali pritom ostatné zvieratká. Medveď už už čakal, kedy začnú ohovárať jeho. A veru aj začali. Najskôr sa mu posmievali, potom ho ľutovali. Medveď sa chcel po nich rozbehnúť a zožrať ich, no potom mu došlo, že ani nemá čím. A tak len namrzene sedel a počúval. Tu však zajace povedali medzi rečou jednu múdru vec. Keď začali rozprávať o tom, že by mal medveď navštíviť zubára, spozornel.
Zubár! No jasné! Navštívi zubára a ten mu spraví celkom nové, zdravé zuby. Nečakal medveď ani chvíľu. Šup aj rýchlo do mesta. Ako sa len čudovali ľudia na uliciach, keď videli, ako medveď uháňal k zubárovi. A čudoval sa aj samotný zubár! Takého medveďa ešte nevidel! Bezzubého a šušlavého. Chvíľu aj váhal, či mu má tie zuby spraviť. Čo keď mu ich spraví a medveď ho zje?
No zubárovi to predsa nedalo a zuby medveďovi spravil. Upozornil ho však, že si už na ne musí dávať pozor! Žiadne sladkosti! Pravidelné umývanie! A samozrejme každoročné kontroly. Fero so všetkým súhlasil. Všetko berie, len nech už nie je štrbavý a šušlavý.
Cože?
Tvoj táto