V krajine, kde nie sú takmer žiadne stromy, len veľa piesku a obrovské more okolo, žil malý chlapec. Žil s rodičmi v malom domčeku neďaleko pláže. Okná jeho izby boli orientované na more. Ráno ho budilo štebotanie čajok, ktoré prilietali na okraj mora, a večer ho uspával šum vĺn. Keďže miloval vodu a stále plával a potápal sa, všetci ho volali Plavec.
Ráno, sotva sa naraňajkoval, skočil do plaviek a vybral sa k moru. Plavec mal rád aj zvieratá. Keď sa potápal, pozoroval ich pod vodou. Pod vodou videl pestrofarebné ryby, morské korytnačky a občas k nemu priplával aj zvedavý delfín. Malý plavec si veľmi želal mať doma zviera. Chcel sa oň starať, kŕmiť ho a hlavne ho chcel mať celé pre seba a nablízku.
Kedysi, keď sa potápal v mori, priplávala k nemu zvláštna ryba. Bola žltá s modrými pruhmi a vôbec sa ho nebála. Len plávala okolo neho a pozorovala ho. Ryba sa k nemu stále viac približovala. A keď bola na dosah ruky, Plavec to využil. Rýchlo ju chytil a vložil do vedra s vodou. Bol veľmi rád, že má domáce zvieratko. Vyrobil jej krásne akvárium. Dovnútra dal kamene, rastliny, domček a piesok. Naplnil akvárium vodou z mora a pustil doň rybu. Chudera nevedela, kde je. Najprv niekoľkokrát narazila do skla, ale potom sa rýchlo skryla medzi rastliny. Plavec ju každý deň kŕmil a snažil sa o ňu čo najlepšie starať, ale ryba sa stále len skrývala. Sadol si k akváriu, zaklopal a spýtal sa. „Čo ti chýba? Prečo sa bojíš? Prečo si smutná?“ Ryba pomaly vykukla zo svojho úkrytu. Začalo podivne plávať po piesku a plutvou prechádzalo po dne. Keď sa prestala hýbať a voda sa upokojila, Plavec si všimol nápis na dne akvária, ktorý ryba napísala plutvou do piesku. „Domov.“ Prečítal si nápis a pochopil. Aj keď ho to mrzelo, vedel, že ryba patrí do mora. Bol to jediný spôsob, ako ju urobiť šťastnou. Na druhý deň rybu vzal a pustil ju do mora. Ryba okamžite začala divoko plávať a veselo sa otáčať. „A prídeš niekedy ku mne, keď sa budem potápať?“ Plavec sa smutne spýtal. Rybka prikývla a plutvou ho pohladila po ruke, ktorá bola ponorená vo vode.
Odvtedy boli nerozlučnými priateľmi. Rybka každý deň prichádzala za Plavcom a on sa na ňu každý deň tešil. Najprv mu bolo ľúto, že ju nechal odísť, ale vedel, že je to správne. Je pekné myslieť na druhých a urobiť niečo, čo im urobí radosť. Pretože potom sme šťastní aj my.
