Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden namyslený princ. Toho nezaujímalo nič iné, len poľovačky. Nevenoval sa kráľovským povinnostiam a ani sa neučil. Celé dni jazdil na koni po celom kráľovstve a strieľal chúďatká zvieratká, len tak pre zábavu.
Ľudia už na neho boli nahnevaní. Veď dobre, niekedy je poľovačka osožná, ale strieľať len tak pre zábavu, to sa nerobí. Nepáčilo sa to ani lesnej víle Line. Lina už dlho sledovala, ako sa princ škaredo správa k prírode a zvieratám okolo seba, a chcela ho za toto potrestať. A tak premenila princa na zajaca.
Chudák princ. Z ničoho nič sa stal zvieraťom, ktoré len donedávna lovil. A zrazu sa cítil úplne stratený. Behal zmätene po lese a bál sa každého šuchotu. Čo keď to bude medveď alebo vlk? A čo ak to bude nejaký poľovník? Zastrelí ho a on tu zomrie. Ako zajac. Ubiehali dni a princ bol stále zajacom. Jedol trávu a zakrádal sa v kríkoch. Bol smutný a nahnevaný. Kto mu toto spôsobil? Jeho myšlienky prerušil jazdec na koni. Stál presne oproti nemu a naťahoval luk. Zajac sa prestrašil, no nevládal sa ani pohnúť. No tak teraz umriem, pomyslel si. Och aký som len bol bezcitný. Koľko zvieratiek zomrelo mojou rukou! Princ, zajac zavrel oči a lúčil sa so životom.
A vtom sa stal zázrak. Pred ním sa objavila lesná víla a jazdca zastavila. A princa premenila späť do svojej podoby. „Verím, milý princ, že už si sa poučil. O zvieratá sa treba starať a nie im ubližovať.“ Princ prikývol. Vrátil sa domov, kde ho už všetci oplakali, a zaprisahal sa, že už nikdy nepôjde na poľovačku. Ktovie, koľko ľudí je ešte v tom lese zakliatych na zajace.
